BRATISLAVA - Predseda Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana mal ešte koncom týždňa tlačový workshop, počas ktorého informoval o novej, tretej verzii tzv. predikcie šírenia infekcie COVID-19. Sám šéf IZP však prízvukuje, že termín "predikcia" bol označený ako nekorektný a odteraz sa inštitút drží scenárov, ktoré produkujú. Sú tri a ich oficiálny dokument o nich už oficiálne informuje.
Hneď v úvode sa inštitúcia upiera na rozdiel predikcie a scenára infekcie koronavírusu. "Cieľom modelovania je prezentovať viaceré scenáre, ktoré by, vzhľadom na súčasné informácie ohľadom šírenia ochorenia, mohli nastať. Ide o statické scenáre (napr. v celom scenári je počítané so statickou hodnotou R0), ktoré zohľadňujú údaje dostupné k dnešnému dňu: nemožno ich preto považovať za dynamickú predikciu vývoja šírenia ochorenia," píše sa v úvode dokumentu, ktorý je už treťou verziou, s ktorou IZP prichádza.
Smatana pritom hovorí, že ďalšie verzie by mali byť ešte presnejšie a vydávať by ich mala už samotná Slovenská akadémia vied (SAV) a nie IZP, ktorý na nich však bude stále pracovať.
Tri scenáre, infikovaných menej ako v minulej verzii
Kým predchádzajúce verzie "predikcií" z dielne IZP hovorili v prípade vrcholu krivky až o 500-tisícoch či 150-tisícoch infikovaných, dnes je predpoveď značne optimistickejšia. Podľa nových scenárov sa pohybujeme na hodnotách 2200 až 33-tisícoch infikovaných osôb, pričom najpravdepodobnejší scenár zatiaľ hovorí o najviac 5600 infikovaných, ktorých hodnota má prísť až na jeseň, konkrétne na prelome októbra a novembra 2020.
1. Scenár: priemerná R0 1,1 a vyššie riziko v MRK (Marginalizované rómske komunity) 1: Tento scenár popisuje konzervatívny odhad stavu na Slovensku, kde hodnota rýchlosti šírenia R0 bola oproti predchádzajúcej štúdií znížená, nakoľko sa potvrdili dopady vládnych opatrení a ich dodržiavanie obyvateľstvom. Tento scenár zohľadňuje pravdepodobné rýchlejšie šírenie v rámci marginalizovaných rómskych komunít („MRK“). V scenári nastáva vrchol pri 0,59% infekčných, čo predstavuje približne 33 000 ľudí. Pomer infikovaných v čase je výrazne ovplyvnený zanesením infekcie medzi zraniteľné časti populácie ako MRK, kde postupuje nákaza rýchlejšie. V tomto prípade postačujú kapacity slovenského zdravotného systému aj pri vrchole nákazy.
2. Scenár: priemerná R0 0,8 a vyššie riziko v MRK: Hodnota R0 bola dopočítaná ako stredná hodnota modelu z dostupných dát, a to po očistení metodiky o importovaných nakazených2. Aj keď
tento scenár ráta s priemernou hodnotou, ktorá je na úrovni Slovenska menšia ako 1, nákaza sa pomaly šíri ďalej – dôvodom je uváženie možnosti hodnoty R0 väčšej ako 1 pre vybrané lokality Slovenska (napr. MRK), kde je predpoklad intenzívnejšieho šírenia ochorenia. V tomto prípade je najvyšší bod nákazy úrovni 0,1% (okolo 5600 nakazených), pričom priebeh nákazy je dlhotrvajúci a stabilne nízky. MRK a DSS sú v súčasnosti prioritou (testovacích kapacít, tímov) a veríme, že sa v prípade potvrdenia ohnísk rýchlo zasiahne a zastaví sa šírenie. Pripravili sme preto tretí scenár, ktorý sa hypotetický pozerá, ako by vyzeral priebeh ak by sa včas MRK ohniská identifikovali a zastavili šírenie vírusu.
3. Scenár: priemerná R0 0,8 a neutrálne riziko v MRK: V prípade priemerného R0 na úrovni 0,8 a bez zohľadnenia vyššej miery rizika v MRK je na vrchole nakazených len 0,05% populácie (menej ako 2 200 nakazených). Simulácia ukazuje, že už o pár dní sme za vrcholom infekcie, keďže v celej krajine je R0 nižšie ako 1, a tak počet infikovaných od začiatku klesá. Neutralita rizika v MRK nie je podľa odhadov epidemiológov realistickou premisou (potvrdené aj výsledkami testovania z posledného týždňa), ale môžeme sa k nej priblížiť napríklad intenzívnejším a cieleným testovaním, špecifickými opatreniami a ich cielenou podporou, čo by mohlo znížiť riziko v týchto obciach tým, že sa tam vírus nedostane – a preto ani nerozšíri.
Oproti ostatným krajinám sme "špecifickí"
IZP tvrdí, že postup kriviek u nás sa so zahraničím líši. "Ako možno pozorovať z týchto scenárov, priebeh infekcie je v porovnaní s okolitými krajinami veľmi špecifický, nakoľko v simulácií pozorujeme mnohé mikro regionálne MRK ohniská, ktoré na lokálnej výrazne predlžujú trvanie epidémie," píše sa v oficiálnom dokumente, v ktorom sa najvac infikovaných očakáva počas 200. dňa od prvotnej infekcie podľa prvého scenára, no podľa druhého, pravdepodobnejšieho už počas 150. dňa, a síce 5580 prípadov aktívnych prípadov.
Tretí scenár má len klesajúcu tendenciu s tým, že MRK berú do úvahy v neutrálnych hodnotách.
Vrchol sa presúva na jeseň
Vrchol epidémie nového koronavírusu by sa mal na Slovensku posunúť. Nakaziť ochorením COVID-19 by sa malo podstatne menej ľudí. Predpokladom pozitívneho scenáru je disciplína zo strany Slovákov, teda nosenie rúšok a dodržiavanie nastavených pravidiel. "Z dostupných dát o výskyte ochorenia COVID-19 v SR, medzinárodných porovnaní a najaktuálnejších modelov vyplýva, že reprodukčný faktor vírusu sa podarilo pre väčšinu populácie dostať pod hodnotu 1,0. Vírus sa však stále pomaly šíri ďalej," uviedol IZP.
Riziko komunitného prenosu
IZP hovorí o tom, že okrem rómskych komunít by mohli byť problematickí aj tzv. "superšíritelia vírusu". Tí by boli schopní roznášať nový koronavírus komunitne, a to najmä v domovoch sociálnych služieb (DSS) a podobných zariadeniach. Opatrenia by mali preto byť cielené práve na tieto skupiny obyvateľstva.
Inštitút poukázal na to, že niektoré z opatrení sa už v súčasnosti realizujú. "Pri uvoľňovaní je nutné brať do úvahy, že symptómy ochorenia sa môžu prejaviť až so 14-dňovým oneskorením. Odporúčame preto každú vlnu opatrení časovo oddeliť minimálne o dva týždne a uvoľňovanie alebo sprísňovanie realizovať na základe stanovených indikátorov šírenia epidémie," komentovali vládni analytici. Rovnako poukázali na to, že krajiny, ktoré prekonali prvú vlnu, stále zachytávajú pozitívnych pacientov a náhodné ohniská infikovaných. "Kým nie je k dispozícii vakcína alebo efektívna liečba, musíme byť pripravení na ďalšie vlny," zdôraznili.
Zapojiť sa má aj Slovenská akadémia vied
Podobný model ako IZP pripravuje aj SAV. Snahou SAV je vytvoriť komplexnejší, teda aj na vývoj časovo náročnejší model. V rámci neho by sa dalo modelovať zapínanie a vypínanie podstatných nemedicínskych epidemiologických opatrení. Vhodný by mal byť na odhad vplyvu vypnutia konkrétnych opatrení.
