BRATISLAVA - Uvoľňovanie opatrení v súvislosti so šírením nového koronavírusu a otváranie ekonomiky Slovenska by malo byť rýchlejšie, pretože výsledky sú dobré. Uviedol to predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12. V relácii diskutoval s poslancom NR SR a exministrom hospodárstva Petrom Žigom (Smer-SD), ten súčasnej vládnej garnitúre vyčíta nejednoznačné pokyny a chaotickosť opatrení, čo môže vplývať aj na demoralizáciu obyvateľov.
Kollár ďalej uviedol, že po koronakríze odhaduje úroveň nezamestnanosti na 12 až 15 %, preto treba uvoľňovať ekonomiku čo najskôr.
V kontexte otvárania ekonomiky podľa zamorenosti regiónov novým koronavírusom sa obaja diskutujúci zhodli, že by sa ekonomika mala otvárať paušálne a celoplošne. Kollár si nevie predstaviť, ako by prebiehala kontrola. Žiga si zase myslí, že Slovensko je také malé a poprepájané, že otváranie po okresoch nemôže fungovať. „Viete si predstaviť, že v Bratislave budú zatvorené kaderníctva a v Galante sa otvoria? No tak celá Bratislava tam vycestuje a urobí sa ešte väčší problém, lebo bude v kaderníctve 300 Bratislavčanov,“ dodal Kollár.
Obaja sa zhodli aj na tom, že by Slovensko malo kopírovať okolité štáty. Žiga vyčíta súčasnej garnitúre fakt, že Česi a Rakúšania sa chystajú otvárať hranice a napriek tomu, že sa o tom už týždeň vie, je slovenská vláda nečinná a nereaguje. „Ak sa nezačneme venovať ekonomickým veciam, tak ekonomika nám skolabuje a bude problém ľudí uživiť,“ dodal Žiga.
Kollár si myslí, že je potrebné podporiť slovenských výrobcov a poskytovateľov služieb, preto vyzýva ľudí, aby kupovali slovenské výrobky a využívali slovenské služby. Odporúča tiež v lete ísť na dovolenku na Slovensku.
Žiga si tiež myslí, že to, že premiér Igor Matovič (OĽaNO) povedal, že drobní podnikatelia, ktorí majú teraz zatvorené prevádzky, tvoria len dve percentá HDP, neznamená, že ich netreba podporovať. „Vy si myslíte, že tí malí a strední podnikatelia, ktorí zamestnávajú desiatky tisíc ľudí, pomoc nepotrebujú, lebo sú len dvomi percentami ekonomiky?,“ kládol si otázku Žiga.
Exminister hospodárstva tiež vyčíta vládnej koalícii, že na rokovaní s bankami nepoužila bankový odvod, ktorý ešte stále nie je zrušený. Kritizuje aj fakt, že splátky úverov sa síce odložiť dajú, no úroky bežia ďalej. Ako zareagoval Kollár, aj banka je podnikateľský subjekt, aj tá si niekde peniaze požičiava. „Pri hypotéke 80.000 eur na 30 rokov, keď si ju dotyčný odloží po prvom roku o deväť mesiacov, pri úrokovej sadzbe, dajme tomu 1,2 % per annum, ju celkovo preplatí o 800 eur a splátka sa mu pre deväť mesiacov odkladu zvýši z 264,70 eura na 267,1 eura. To znamená, že nárast bude 2,39 eura,“ vysvetlil Kollár s tým, že nerozumie, prečo mu túto sumu bývalý minister hospodárstva vyčíta.
