Obaja premiéri tvrdili, že v súčasnosti sú vzťahy medzi Slovenskom a Českom najlepšie v histórii. (Zdroj: ČTK)
HOLÍČ - Strážená hranica medzi Slovenskom a Českom, ktorá až do dnešného dňa delila obe krajiny, bola umelo vytvorená, nechcená, zbytočná a mnohí občania oboch štátov ju vnútorne nikdy neprijali. Zhodli sa na tom slovenský premiér Robert Fico so svojím českým kolegom Mirkom Topolánkom pri dnešnej oslave vstupu oboch krajín do Schengenu, ktorá sa konala na niekdajšom slovensko-českom hraničnom priechode Holíč-Hodonín.
Fico zdôraznil, že rozdelenie Československa, po ktorom v roku 1994 vznikla spoločne strážená hranica, oba národy ešte viac zblížilo. Obaja premiéri tvrdili, že v súčasnosti sú vzťahy medzi Slovenskom a Českom najlepšie v histórii.
Slovenský premiér vraj pri ceste na Moravu alebo do Čiech nemal nikdy pocit, že cestuje do cudziny a je presvedčený, že obyvatelia Českej republiky sú na tom rovnako, keď idú na Slovensko. "Spoločnú strechu priateľstva sme nikdy nezbúrali," doplnil Topolánek. Podľa neho je toho dôkazom to, že obe krajiny spoločne v uplynulých rokoch vstúpili do Severoatlantickej aliancie, Európskej únie a teraz do Schengenu. Zrušenie kontrol na slovensko-českých hraniciach vníma ako zbúranie "nášho berlínskeho múru".
Eurokomisár Vladimír Špidla vo svojom prejave zdôraznil, že zrušenie hranice medzi oboma krajinami by nemalo byť koncom, ale novým začiatkom pre budovanie vzťahov medzi Slovenskom a Českom a predovšetkým pre rozvoj spolupráce štátov Európskej únie.
Účastníci dnešného stretnutia na hranici museli mať pocit, že sa vrátili do obdobia pred rozpadom Československa. Politici v prejavoch nešetrili výrazmi ako bratské vzťahy oboch národov.
Fico pripomenul, že vytvorenie stráženej hranice zvlášť ťažko niesli ľudia zo zmiešaných slovensko-českých rodín, ktorých je v oboch krajinách mnoho.
Podľa Obce Slovákov žije v súčasnosti v Česku asi 200.000 ľudí, ktorí sa hlásia k slovenskej národnosti. To sú ale iba oficiálne čísla. Predseda tohto združenia Peter Lipták v uplynulých dňoch ČTK povedal, že počet Slovákov v Česku sa môže podľa hrubých odhadov pohybovať okolo 350.000.
"Ľudia, ktorí obe krajiny považujú za svoj domov, niesli vytvorenie hraníc najhoršie," uviedol. Mnohí z nich sa podľa neho roky nemohli zmieriť s tým, že ich niekto pri ceste za príbuznými a priateľmi pri prejazde cez rieku Moravu žiada o doklady alebo im dokonca kontroluje batožinu.
Hraničný priechod Holíč/Hodonín zažil zrejme svoje posledné policajné manévre v histórii. Na niekoľko okamihov bolo totiž nutné pre vozidlá, ktoré privážali predstaviteľov oboch krajín, zastaviť cestnú premávku. Po odjazde politikov však zostal iba do tmy svietiaci prázdny hraničný priechod, pri ktorého prejazde už nie je nutné zastavovať a predkladať doklady, ale dokonca ani pribrzďovať. Miesta, na ktorých sa roky hromadili desiatky kamiónov čakajúcich na colné odbavenie a hraničnú kontrolu, sú úplne prázdne. Keby priechod neprehradzoval celú komunikáciu, nikto by v podstate ani nevedel, že kedysi tvoril povinnú zastávku pri ceste z jednej krajiny do druhej.
Rozšírenie schengenského priestoru voľného pohybu bez hraničných kontrol vo vnútri EÚ vstúpilo do platnosti o polnoci. Schengenský priestor doteraz tvorilo 13 starých krajín únie s výnimkou Británie a Írska, a ďalej ešte Nórsko a Island. Teraz k nim pribudli všetci nováčikovia únie z rozšírenia v roku 2004 okrem Cypru, ktorý požiadal o odklad vstupu.
Schengenský priestor je založený na tom, že keď do neho niekto vstúpi, tak už pri cestách do iných zúčastnených krajín nemusí prechádzať žiadnymi ďalšími hraničnými kontrolami. Česko už susedí iba so štátmi, ktoré sú do priestoru rovnako začlenené, takže napríklad na rozdiel od Slovenska nemá žiadnu vonkajšiu hranicu Schengenu.
Slovenský premiér vraj pri ceste na Moravu alebo do Čiech nemal nikdy pocit, že cestuje do cudziny a je presvedčený, že obyvatelia Českej republiky sú na tom rovnako, keď idú na Slovensko. "Spoločnú strechu priateľstva sme nikdy nezbúrali," doplnil Topolánek. Podľa neho je toho dôkazom to, že obe krajiny spoločne v uplynulých rokoch vstúpili do Severoatlantickej aliancie, Európskej únie a teraz do Schengenu. Zrušenie kontrol na slovensko-českých hraniciach vníma ako zbúranie "nášho berlínskeho múru".
Eurokomisár Vladimír Špidla vo svojom prejave zdôraznil, že zrušenie hranice medzi oboma krajinami by nemalo byť koncom, ale novým začiatkom pre budovanie vzťahov medzi Slovenskom a Českom a predovšetkým pre rozvoj spolupráce štátov Európskej únie.
Účastníci dnešného stretnutia na hranici museli mať pocit, že sa vrátili do obdobia pred rozpadom Československa. Politici v prejavoch nešetrili výrazmi ako bratské vzťahy oboch národov.
Fico pripomenul, že vytvorenie stráženej hranice zvlášť ťažko niesli ľudia zo zmiešaných slovensko-českých rodín, ktorých je v oboch krajinách mnoho.
Podľa Obce Slovákov žije v súčasnosti v Česku asi 200.000 ľudí, ktorí sa hlásia k slovenskej národnosti. To sú ale iba oficiálne čísla. Predseda tohto združenia Peter Lipták v uplynulých dňoch ČTK povedal, že počet Slovákov v Česku sa môže podľa hrubých odhadov pohybovať okolo 350.000.
"Ľudia, ktorí obe krajiny považujú za svoj domov, niesli vytvorenie hraníc najhoršie," uviedol. Mnohí z nich sa podľa neho roky nemohli zmieriť s tým, že ich niekto pri ceste za príbuznými a priateľmi pri prejazde cez rieku Moravu žiada o doklady alebo im dokonca kontroluje batožinu.
Hraničný priechod Holíč/Hodonín zažil zrejme svoje posledné policajné manévre v histórii. Na niekoľko okamihov bolo totiž nutné pre vozidlá, ktoré privážali predstaviteľov oboch krajín, zastaviť cestnú premávku. Po odjazde politikov však zostal iba do tmy svietiaci prázdny hraničný priechod, pri ktorého prejazde už nie je nutné zastavovať a predkladať doklady, ale dokonca ani pribrzďovať. Miesta, na ktorých sa roky hromadili desiatky kamiónov čakajúcich na colné odbavenie a hraničnú kontrolu, sú úplne prázdne. Keby priechod neprehradzoval celú komunikáciu, nikto by v podstate ani nevedel, že kedysi tvoril povinnú zastávku pri ceste z jednej krajiny do druhej.
Rozšírenie schengenského priestoru voľného pohybu bez hraničných kontrol vo vnútri EÚ vstúpilo do platnosti o polnoci. Schengenský priestor doteraz tvorilo 13 starých krajín únie s výnimkou Británie a Írska, a ďalej ešte Nórsko a Island. Teraz k nim pribudli všetci nováčikovia únie z rozšírenia v roku 2004 okrem Cypru, ktorý požiadal o odklad vstupu.
Schengenský priestor je založený na tom, že keď do neho niekto vstúpi, tak už pri cestách do iných zúčastnených krajín nemusí prechádzať žiadnymi ďalšími hraničnými kontrolami. Česko už susedí iba so štátmi, ktoré sú do priestoru rovnako začlenené, takže napríklad na rozdiel od Slovenska nemá žiadnu vonkajšiu hranicu Schengenu.
