BRATISLAVA - V súvislosti s pandémiou, ktorá je za posledné mesiace témou číslo jeden po celom svete, sa hovorí aj o nadmernej psychickej záťaži. Tá prichádza ruka v ruke s obavami zo smrti či s izoláciou, ktorá mnohých deprimuje. Môže sa však aktuálna náročná situácia podpísať aj pod samovraždu?
Hriechy života v KORONAkaranténe: Robíte to aj vy? Odborníčka radí, každý máme svojho strašiaka
Daniela Trezzi či Emily Owen. Aj tieto ženy ukončili svoj život dobrovoľne. Prvá z nich mala 34 a pôsobila ako zdravotná sestra v talianskej Lombardii. Jej testy na koronavírus boli pozitívne, ocitla sa v karanténe. Práve obavy, že mohla nakaziť aj niekoho ďalšieho, ju podľa zahraničných médií napokon dohnali k samovražde.
Emily mala len 19 rokov. Ako opísal web Metro, nevedela sa vyrovnať s opatreniami, ktoré nastali a pozmenili jej život. Faktom však je, že podľa blízkych prežívala vnútorný boj dlhšiu dobu. Diagnostikovali jej autizmus.
Len nedávno pribudol aj prípad lekárky z newyorskej nemocnice. Starostlivosť o nakazených pacientov ju psychicky zničila. Jej otec sa vyjadril, že žiadnym duševným ochorením netrpela. Sama sa však nakazila vírusom, z ktorého sa vyliečila a pokračovala v práci v prvej línii. Zdrvujúce príbehy iných, ktorým pomôcť nemohla, ju však zničili. "Snažila sa robiť jej prácu, a to ju zabilo," povedal jej otec.
Samovražda talianskej sestričky aj britskej tínedžerky: Obe mali rovnaký dôvod... koronavírus!
Tieto prípady sú spájané s koronavírusom a s tým, čo sa aktuálne deje okolo nás. Sú príliš smutné a pravdepodobne nie sú jediné. Odborníčok sme sa opýtali, či skutočne môže mať strach z ochorenia či z izolácie tak negatívny dopad na existenciu človeka.
"Mnohokrát človek, ktorý spácha samovraždu, nechce skončiť svoj život, chce ukončiť svoje trápenie, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou prežíva dlhší čas," uviedla klinická psychologička Erika Tkáčová. Aktuálne obmedzenia a život v dôsledku prítomnosti koronavírusu môžu podľa jej slov u takto zmýšľajúcich ľudí práve v tomto období zvýšiť riziko dokonania ich myšlienok na samovraždu.
"Nemožno teda samovražde prisúdiť ako jedinú príčinu iba situáciu pandémie," dodala Tkáčová. Vplyv môže mať podľa nej aj dedičnosť, prítomné psychické poruchy, závislosti, telesné ochorenia, ale aj sociálne faktory - rodinný život, medziľudské vzťahy, vierovyznanie....
Pracovná a poradenská psychologička Eva Klimová doplnila, že človek sa v ojedinelých prípadoch pre takého konanie môže rozhodnúť i náhle. "Úlohu môžu zohrávať závažné záťažové životné situácie spojené s pocitom neistoty, ohrozenia, strachu, strata pocitu kontroly nad situáciou. Môže napríklad ísť i o dlhotrvajúcu izoláciu, stratu partnera, stratu práce, vyhrotené domáce násilie," vymenovala.
Pozor na varovné signály
Erika Tkáčová upozornila, že u členov rodiny si je dôležité všímať najmä netypické správanie. V prípade izolácie voči rodine, ale v bežnom živote aj voči iným. Podozrivé môže byť sociálne stiahnutie sa, náhly úpadok do výraznej depresívnej nálady ale aj pravý opak, nevysvetliteľné náhle ukončenie dlhodobo trvajúcej depresie a smútku.
"Buďte pozorní, ak sa objaví častejšie rozprávanie o konkrétnom spôsobe ukončenia života alebo vyhrážky samovraždou. Mnoho môžu naznačiť i statusy a príspevky v prípade užívateľov sociálnych médií. Je veľmi dôležité, aby sme v tomto období venovali duševnému zdraviu seba i svojich blízkych oveľa väčšiu pozornosť ako doteraz," vysvetlila ďalej odborníčka.
"Ak sa spomínané prejavy správania objavia, prípadne príbuzný zdieľa svoje pocity a myšlienky, ktorým my často nerozumieme, berme situáciu vážne," doplnila Klimová s tým, že ľudia niečomu nerozumejú alebo nevedia reagovať, a častým scenárom potom je, že od témy odbočia. Prípadne všetko zľahčujú.
"Pamätajme na to, že každý z nás prežíva veci rôzne. Rešpektujme pocity a buďme radi za to, že nám ich príbuzný zdieľa. Buďme k dispozícii, venujme mu čas, rozprávajme s ním, neopúšťajme ho, hľadajme pozitívne záchytné body," predostrela Klimová. Netreba sa podľa nej uspokojiť s tým, že sa správanie blízkeho vráti rýchlo do normálu. Prípadne, že o téme ďalej mlčí. Najlepšou cestou je motivovať k návšteve odborníka.
"V prípade podozrenia na riziko samovraždy je potrebné vyhľadať odbornú psychologickú alebo psychiatrickú pomoc, pomôže všeobecný lekár, v kritických prípadoch je potrebné volať na linku 112. Prvú pomoc získate i na linkách dôvery," uzavrela Tkáčová.
Máte pocit, že v aktuálnej situácii nezvládate stres? Poradňa IPčko.sk mladým ľuďom odkazuje, že so svojimi pocitmi nemusia zostávať sami. Obrátiť sa môžete na ich linky dôvery. Viac informácií nájdete tu.
