Záchranár Peter Garaj tvrdí, že Zeus je jeho štvrtý a najlepší pes. (Zdroj: Nový Čas)
NÍZKE TATRY - Štvornohí lavínoví hrdinovia. Bez ich pomoci si horskí záchranári nevedia svoju prácu predstaviť. Za nezvestnými vyrážajú často počas ľadovej noci, hustého sneženia či fujavice. Vždy však od radosti krútia chvostom a na svoju prácu sa tešia.
Jedným z lavínových psov, ktorý pomáha záchranárom v Nízkych Tatrách-Sever, je aj vlčiak Zeus (4). Ten bol v posledných dňoch poriadne vyťažený. Pátral po dvoch skialpinistoch v Smutnom sedle, po dôchodkyni v Čadci i po starom mužovi, ktorý ušiel z liečebne v Starej Ľubovni.
"Zeusa mám od šteniatka. Je to môj štvrtý pes a zo všetkých najlepší. Je nekonfliktný, čo robí, to ho baví. On musí vedieť, čo od neho chcem, ja zas musím vedieť, že mi niečo ukazuje. Štekaním alebo hrabaním," tvrdí záchranár Peter Garaj.
Zeus vlani zvládol najvyššiu skúšku pre lavínového psa. "Musí sa voziť na lanovke, v popruhoch visieť z vrtuľníka a nesmie mať pritom strach. V horách majú naši štvornohí pomocníci ťažký život," dodáva Garaj. Podľa neho je náročné naučiť psa aj na mŕtvolné pachy, aby ich vedel vyhľadávať a označiť. Vlčiaky sa pri hľadaní ľudí v extrémnych podmienkach osvedčili najviac. Do psieho dôchodku odchádzajú v deviatich rokoch.
"Zeusa mám od šteniatka. Je to môj štvrtý pes a zo všetkých najlepší. Je nekonfliktný, čo robí, to ho baví. On musí vedieť, čo od neho chcem, ja zas musím vedieť, že mi niečo ukazuje. Štekaním alebo hrabaním," tvrdí záchranár Peter Garaj.
Zeus vlani zvládol najvyššiu skúšku pre lavínového psa. "Musí sa voziť na lanovke, v popruhoch visieť z vrtuľníka a nesmie mať pritom strach. V horách majú naši štvornohí pomocníci ťažký život," dodáva Garaj. Podľa neho je náročné naučiť psa aj na mŕtvolné pachy, aby ich vedel vyhľadávať a označiť. Vlčiaky sa pri hľadaní ľudí v extrémnych podmienkach osvedčili najviac. Do psieho dôchodku odchádzajú v deviatich rokoch.
