BRATISLAVA – Choroby človeka sú daňou za existenciu civilizácie. Množstvo chorôb sa objavilo práve po usadení sa pôvodných pravekých zberačov a lovcov a ich premene na roľníkov. Spolužitie so zvieratami zabezpečilo prenos patogénov.
Od hovädzieho dobytka to boli zárodky tuberkulózy, kiahní a osýpky - ako pozostatky dobytčieho moru. Od ošípaných a hydiny pochádzali chrípky, nádcha prešla na ľudí od koní. Mačky, psy, kačky, myši a krysy prenášajú na človeka napríklad baktérie salmonely a zároveň voda znečistená ich výkalmi je zamorená cholerou, týfusom, hepatitídou, čiernym kašľom a záškrtom. Informovala o tom hovorkyňa Slovenskej akadémie vied (SAV) Monika Hucáková.
"Evolúcia spôsobila, že kým lovecké družiny dokázali týmto civilizačným chorobám z dôvodu malej koncentrácie ľudí v rámci jednej družiny alebo kmeňa odolávať, usadení poľnohospodári, žijúci v trvalo osídlených sídlach v každodennom kontakte s hospodárskymi zvieratami, sa im už nedokázali vyhnúť. Tak sa už v raných societach objavujú epidémie, ktoré spôsobujú, že časť spoločnosti vďaka nim získala imunitu, no zároveň obchodnými kontaktmi či vojenskými ťaženiami boli zárodky prenášané do iných nedotknutých oblastí," povedala Diana Duchoňová z Historického ústavu SAV.
"Magnetom" pre všetky patogény boli podľa nej mestá. Historička popisuje, že z obyvateľstva miest, ktoré dokázalo prežiť nájazdy rôznych epidémií, sa stávala podľa slov Roya Portera "imunologická elita". Vzhľadom na svoj dosah na spoločnosť Európy si určité výnimočné postavenie, vďaka svojmu katastrofickému dosahu, získal mor.
"Pôvodcom tejto choroby je bacil Yersinia pestis, ktorý žije v tráviacom trakte svojho hostiteľa, krysej blche, a tá na nosičovi nákazy, samotnej kryse ako takej. Krysy boli dlhodobo súčasťou ľudských domácností. Odpadky sa povaľovali voľne na uliciach, splašky sa vylievali na nespevné zablatené cesty a v úzkych dvoroch domov boli chlievy," povedal Michal Duchoň z Archívu mesta Bratislavy.
Podľa neho sa bežne stávalo, že krysy behali po izbách alebo aj po spiacich ľuďoch, ktorí, pretože posteľ bola v stredoveku luxusom, spávali na matracoch na zemi. "Vši, blchy boli síce nevítanou, ale bežnou súčasťou každodennosti šľachtica, mešťana alebo sedliaka," poznamenal Duchoň. Morové epidémie zmenili podľa historikov celkovú mentalitu ľudstva, do ktorej vniesli koncept strachu z neočakávanej a neustále prítomnej smrti, pred ktorou nie je možný únik.
