BRATISLAVA - Blackout. S takýmto riešením prišiel v posledných hodinách premiér Igor Matovič. Vypnutie krajiny by znamenalo hermetické uzavretie hraníc, pendleri by nemali šancu a ľudia by museli byť podľa premiéra vojensky disciplinovaní. Toto riešenie však kritizujú nielen jeho koaliční partneri, ale aj odborníci a ekonómovia. Podľa nich ide totiž o škodlivé rozhodnutie, ktoré by ekonomickú krízu ešte viac prehĺbilo a štát by prišiel o miliardy.
Premiér Igor Matovič začal uvažovať o tzv. blackoute, teda o vypnutí krajiny. Predstavuje si to ako výnimočný stav, ktorý by trval niekoľko týždňov. Mobilita ľudí by sa znížila na minimum, dodržiavala by sa vojenská disciplína a fungovalo by vojenské zásobovanie.
Podľa neho by takýto dočasný stav umožnil naštartovať ekonomiku. Odborníci a ekonómovia však dvíhajú varovný prst. Plošný blackout by ekonomiku ochromil. Bolo by to drastické riešenie, ktoré by Slovensko stálo miliardy eur.
Matovič hovorí o totálnom vypnutí krajiny: Sulík je rázne proti! Je to likvidačný experiment
Uzavreté hranice, uzavreté fabriky, vojenská disciplína...
Matovič včera upozornil, že ako krajina môžeme byť aj o rok, ak nebude vyvinutá vakcína, v takom móde, ako sme dnes. „A to je dlhodobá ekonomická smrť. Je to môj názor, aj názor viacerých ekonómov,“ povedal Matovič. Slovensko má v tejto situácii podľa Matoviča dve možnosti. Jednou je, že bude mať nízke počty infikovaných, ale bude ekonomicky zomierať. „Druhá možnosť je taká, že urobíme s vírusom krátky proces, ako to urobili v čínskom Wu-Chane,“ doplnil premiér.
Blackout si vie predstaviť čím skôr a predbežne hovoril o trvaní v rozsahu troch týždňov. Automobilky aj iné fabriky by boli zatvorené, ľudia vojensky disciplinovaní, každý by musel mať dostatok životných potrieb, zásobovanie by muselo fungovať naďalej. Hranice by boli hermeticky uzavreté a ľudia, ktorí žijú za hranicami a za prácou denne dochádzajú napríklad z Rakúska, by si museli vybrať, na ktorej strane budú v tomto období žiť. Prerušila by sa aj striedavá starostlivosť o deti pri rodičoch, ktorí žijú oddelene. Minister hospodárstva Richard Sulík, rovnako ako ďalší kolegovia premiéra, s tým nesúhlasí. Čo na to odborníci?
Prišli by sme o miliardy eur
Podľa analytika INESS Martina Vlachynského by bolo vypnutie štátu drastické rozhodnutie, ktoré by ďalej výrazne prehĺbilo súčasnú krízu. „Každý týždeň by znamenal zníženie HDP o viac ako miliardu eur. Malo by zmysel, ak by mala zabrániť rozsiahlym stratám na životoch,“ konštatuje pre Topky analytik. Vlachynský kritizuje aj model, z ktorého premiér vychádza. Matematický model je podľa neho postavený na diskutabilných parametroch a je násobne pesimistickejší ako český. „Takéto rozhodnutie by malo byť v prvom rade postavené na dátach z terénu. Bohužiaľ, kvôli stále veľmi nízkej miere testovania neviem povedať, ako dobre doterajšie opatrenia fungujú,“ uviedol analytik.
Vlachynský dodáva, že nevieme model správne nakalibrovať. „Príde mi ale absurdné vyvolať miliardové straty v ekonomike preto, lebo nevieme konečne rozbehnúť testovanie.“ Česi len za včerajšok otestovali 6000 ľudí, Slovensko od začiatku epidémie 9100. „Príklady krajín ako Kórea, Taiwan, Singapur ukazujú, že pri kvalitnom manažmente šírenia nákazy nie sú nutné drastické zákazy,“ dodal.
Škodlivé riešenie, je potrebné prijať cestovnú mapu
Riaditeľ INEKO Peter Goliaš sa takisto stotožňuje s tým, že ide o škodlivé riešenie, ktoré by enormne zaťažilo ekonomiku aj verejné financie. „Narobilo by to aj mnoho praktických problémov so zásobovaním obyvateľstva, aby mali splnené základné potreby. Navyše je pravdepodobné, že vírus by sa k nám vrátil cez hranice po opätovnom spustení ekonomiky,“ konštatuje Goliaš. Vláda by podľa neho mala čo najrýchlejšie prijať tzv. cestovnú mapu potrebných opatrení, na konci ktorej bude obnovený ekonomický život pri rešpektovaní primeraných obmedzení.
„Pod obnovením ekonomického života rozumieme v horizonte niekoľkých týždňov, ak dôjde k spomaleniu šírenia nákazy na únosnú mieru, postupné otvorenie škôl, obchodov, služieb a výroby,“ uviedol pre Topky riaditeľ INEKO. Dovtedy je podľa neho nevyhnutné pripraviť personálne aj materiálne kapacity zdravotníckych zariadení, aby zvládli zvýšený nápor pacientov, rovnako zaviesť masové testovanie s cieľom nájsť a izolovať nakazených ľudí a tiež chrániť rizikové skupiny obyvateľstva, predovšetkým starších ľudí.
Je to istý plán na definitívne potopenie ekonomiky
Vypnutie krajiny hodnotia negatívne aj analytici z Nadácie F. A. Hayeka Tomáš Púchly, Martin Reguli a Matúš Pošvanc. „Hoci môžeme vychádzať len z neúplných informácií aj o šírení vírusu, aj o jeho dosahoch na ekonomiku, vypnutie celej krajiny v tomto momente vyznieva viac ako hystéria, než reálne riešenie,“ uviedol pre Topky analytik Tomáš Púchly. Situácia na Slovensku podľa neho aj vďaka doterajším opatreniam nie je ani zďaleka taká vážna, aby boli takto radikálne opatrenia nutné.
V prvom rade musíme podľa Púchleho myslieť na ochranu zdravia a životov ľudí pred bezprostrednou hrozbou pandémie. Na druhej strane je však už teraz nutné podnikať aktívne opatrenia, aby sme ekonomiku medzičasom uchránili pred kolapsom. „Až táto situácia pominie, potrebujeme sa mať ešte kam vrátiť. Zatiaľ čo doterajší postup vlády v tomto kontexte hodnotím veľmi pozitívne, nápad na vypnutie celej krajiny je v našej situácii nebezpečný,“ dodal analytik s tým, že ide o veľmi neistý plán na zvládnutie zdravotnej krízy, no o veľmi istý plán na definitívne potopenie ekonomiky.
Zavretie hraníc? To je ekonomická samovražda
Riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka Matúš Pošvanc s blackoutom nesúhlasí a podľa neho to nie je ani reálna možnosť. „Sme otvorená ekonomika, ktorá vyrába pre ostatných. A na ostatných ekonomikách je Slovensko životne závislé. Ak sa po troch týždňoch zapne opätovne naše fungovanie, nie je potom možné ustrážiť hranice tak, aby sa ďalšie šírenie vírusu opätovne nedostavilo. Ibaže by sa zavreli hranice úplne. Čo je zas ekonomická samovražda,“ uviedol pre Topky Pošvanc.
Trojtýždňové vypnutie by bolo podľa neho zbytočné a navyše s ekonomickými stratami. „Z ekonomického hľadiska to nie je dobré riešenie. Pre nikoho. Výpadok príjmov nie je žiadna sranda.“ Čo by to v praxi znamenalo pre ľudí? „Úprimne neviem. Lebo si to ani neviem predstaviť. Podoja sa kravy v kravínoch samy? A čo iné hospodárske zvieratá? Vypnú sa pece v US Steel? Ako sa majú ľudia predzásobiť na tri týždne a čo ak to bude na viac týždňov? Vypne sa Slovnaft? Stratia naši výrobcovia svojich odberateľov v zahraničí? Čo to urobí s dôverou investorov v našu krajinu?“ pýta sa analytik, podľa ktorého by sa v prípade vypnutia krajiny dostali do pozornosti ďalšie otázky.
Hrozí panika
Tento scenár je síce podľa analytika nadácie Martina Reguliho uskutočniteľný, no s návrhom nesúhlasil. „Pokiaľ by sa situácia na Slovensku výrazne nezhoršila, je toto opatrenie neopodstatnené a prinieslo by výrazné riziko až šok pre ekonomiku bez pridanej hodnoty výraznejšieho zníženia nárastu nových prípadov.“ V súčasnosti by to podľa analytika mohlo spôsobiť krátkodobo aj paniku, keby ľudia v očakávaní tohto opatrenia začali masovo nakupovať zásoby alebo riešiť presuny v rámci rodín a potreby starostlivosti o príbuzných.
Dopady na ekonomiku sú už teraz výrazné a s ohľadom na relatívne pomalé šírenie vírusu na Slovensku si Reguli myslí, že snaha by mala byť (a tlaky súkromného sektora budú) smerom k možnosti kombinovania rozširovania prevádzok a služieb pri pokračovaní striktného presadzovania hygienických noriem.
„Ekonomike toto opatrenie nepomôže, pokiaľ by sa nezačalo masovo plošne testovať, čím by sa mohli postupne vymaniť časti krajiny spod tohto stavu. V tomto prípade by to malo nejakú čiastočnú logiku, ale zároveň by kontrola týchto "čistých" území bola veľmi náročná a mohla by spôsobiť opätovný návrat šírenia vírusu,“ dodal pre Topky s tým, že v praxi by to bol stav blízky stannému právu s pravidlami na výnimky a na možné získavanie zásob.
Dzurinda to považuje za škodlivý nápad
Nápad verejne špekulovať o plošnom, celoštátnom "blackoute" považuje bývalý premiér Mikuláš Dzurinda za neadekvátny a nemiestny. „Teda škodlivý,“ odpovedal pre TASR Dzurinda v súvislosti s úvahami premiéra. Následne dodal, že ak bude tzv. blackout potrebné urobiť, nech ho urobí, ale nech je prísne lokálny.
„Tam, kde sú ohniská infekcie, nie plošne,“ zdôraznil expremiér. Pripomenul, že vláda má v takýchto záležitostiach konať na základe a po dôkladnej porade s odborníkmi, profesionálmi v príslušnej oblasti. „Nie sa schovávať za pochybné 'referendá'. Emócie ľudí treba tlmiť, nie podnecovať,“ doplnil Dzurinda.
Vypnutie Slovenska nie je podľa Mikloša vhodné
Vypnutie Slovenska sa nepozdáva bývalému ministrovi financií Ivanovi Miklošovi. Upozorňuje, že takéto opatrenie by malo enormné priame aj nepriame ekonomické dôsledky. Mikloš pre TASR zdôraznil, že dnes nikto s istotou nevie, čo funguje a čo nie.
„A teda ani pri návrhu takzvaného blackoutu nič nie je isté. Napriek tomu sa mi to nezdá byť vhodným riešením, a to najmä preto, že prínosy sú neisté, ale náklady enormné,“ uviedol Mikloš s tým, že úplné vypnutie nie je možné. Ak by vláda nariadila vypnutie všetkého, čo podľa Mikloša nie je na tri týždne nevyhnutné na prežitie, malo by to enormné nielen priame, ale aj nepriame ekonomické dôsledky.
Musíme sa pripraviť na zvládnutie narastajúceho počtu nakazených
„Napríklad by to znamenalo nielen dočasnú, ale s najväčšou pravdepodobnosťou aj dlhodobú a možno trvalú stratu odberateľov pre značnú časť našich výrobcov komponentov v priemysle. Slovenská ekonomika je extrémne otvorená, a teda veľmi silno zapojená do medzinárodných odberateľsko-dodávateľských vzťahov,“ priblížil Mikloš. V súčasnej situácii sa mu zdá byť najrozumnejším riešením čo najrýchlejšie sa v priebehu najbližších asi dvoch mesiacov pripraviť na zvládnutie narastajúceho počtu nakazených, predovšetkým tých, u ktorých bude mať choroba ťažký priebeh.
„Najdôležitejší bude dostatočný počet pľúcnych ventilácií a ľudí schopných kvalifikovane ich obsluhovať. Bude sa tiež treba pripraviť na dlhodobejšie pokračovanie reštriktívnych opatrení pri najzraniteľnejších skupinách ľudí a zároveň bude potrebné postupne spúšťať ekonomiku tak, aby boli náklady vypnutia ekonomiky zo strednodobého a dlhodobého hľadiska zvládnuteľné,“ uzavrel Mikloš.
Blackout, alebo Lockdown?
Premiér Matovič často spomína vo svojich vystúpeniach pojem blackout. Správne však má používať výraz lockdown. Toto slovo sa používalo aj v Spojených štátoch počas rozpočtovej krízy, keď museli zatvoriť všetky úrady.
Výraz blackout totiž doslovne znamená stratu vedomia, používajú ho aj užívatelia drog, je to moment, keď sa dostanú do úplného tranzu, pri ktorom odpadnú. Pojem blackout sa používa aj v krízovej situácii, ale znamená zhasnúť celú krajinu, aby nepriateľské letectvo nevidelo ciele útoku.
Premiér by mal používať výraz lockdown, ktoré vystihuje súčasnú situáciu na Slovensku a znamená, že z dôvodu bezpečnostných opatrení zavádza inštitúcia izoláciu alebo obmedzuje práva na určitú oblasť. Napríklad v stave núdze zakáže obyvateľom slobodný pohyb.
