BRATISLAVA – Ľudia, ktorí dokážu lepšie tolerovať neistotu a neurčitosť situácie, prežívajú úzkosť a pocit ohrozenia koronavírusom v nižšej miere. Ukázal to výskum Katedry psychológie Filozofickej fakulty Univezity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (UPJŠ). Výskumníci z UPJŠ vykonávali výskum od 13. do 17. marca na vzorke 638 respondentov.
Respondenti vnímali riziko, že sa nakazia koronavírusom, ako nízke. Celkovo 83 percent opýtaných z ponúkanej škály od 1 do 7 volilo odpovede do hodnoty 4, teda maximálne stredne veľké riziko. Odpovedajúci vnímali ohrozenie koronavírusom skôr všeobecne – za najväčšiu hrozbu označovali možnosť, že koronavírus predstavuje nebezpečenstvo pre ľudí na Slovensku, menej sa obávali hrozby koronavírusu vo vzťahu k svojej rodine a známym. Najmenej vnímali riziko nákazy samého seba.
Celkom 95 percent respondentov uviedlo, že sa vyhýba miestam s vysokou koncentráciou ľudí a 91 percent opýtaných si často umýva ruky. Spolu 88 percent účastníkov výskumu uviedlo, že sa vyhýbajú blízkemu kontaktu s osobami, ktoré vykazujú príznaky nádchy alebo chrípky a 86 percent konštatovalo, že sa snaží udržiavať vzdialenosť aspoň jeden meter od osoby, ktorá kýcha alebo kašle.
Viac informácií o koronavíruse nájdete aj na Facebooku
„Na začiatku platnosti celoštátnych preventívnych opatrení však len tretina oslovených uviedla nosenie rúška,“ povedal Jozef Bavoľár z Katedry psychológie Filozofickej fakulty UPJŠ. Z výskumu tiež vyplýva, že 24 percent respondentov cíti počas obdobia koronavírusu dosť silnú alebo silnú nervozitu. Ďalších 16 percent pociťuje úzkosť a strach, 12 percent desivé myšlienky a predstavy a 11 percent opýtaných má pocity napätia a vzrušenosti.
„V súvislosti s psychickým zdravím sme tiež zistili, že ľudia, ktorí dokážu lepšie tolerovať neistotu a neurčitosť situácie, prežívali úzkosť v nižšej miere a subjektívne vnímali, že koronavírus nie je pre nich až taký ohrozujúci,“ dodal Bavoľár.
Prezentované výsledky predstavujú ukážku prvej časti realizovaného výskumu. Výskumný tím Katedry psychológie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach sa plánuje zamerať aj na to, ako sa psychické zdravie ľudí mení v dôsledku narastania počtu infikovaných a či v tomto procese zohrávajú dôležitú úlohu faktory ako nádej alebo optimizmus. V ďalšom zo série výskumov plánujú košickí psychológovia plánujú skúmať psychické prežívanie seniorov, ktorí sú najviac ohrozenou skupinou obyvateľstva.
