Záchranársky pes Rony našiel zasypaných skialpinistov.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ/BENICE - Zbytočnú smrť dvoch mužov pod lavínou si nevie nikto vysvetliť.
Najväčším otáznikom zostáva, prečo sa skúsení
skialpinisti Július Párička († 45) z Liptovského
Mikuláša a Roman Malaga († 31) z Beníc (okres
Martin) rozhodli ísť do Smutného sedla, hoci ich
kamaráti varovali, že sú tam zlé podmienky.
Obaja nebohí muži boli bývalí
vojaci. Išlo o zohratú dvojicu
a do hôr chodievali spolu
často. Július, starší z nich,
miloval aj bicykel. V lete absolvoval
dlhé pobyty v zahraničí
s partiou cyklistov.
„Keď sa rozhodli ísť v piatok na túru, viacerí kamaráti ich odhovárali. Julo si však, bohužiaľ, nedal povedať. Bol to veľký bojovník, skúsený horal a nevzdával sa,“ hovorí Miroslav Krajčuška, jeden z jeho najlepších kamarátov.
„Paradoxné je, že sa už pohyboval v oveľa ťažších terénoch. Zlyžoval dokonca aj Elbrus na Kaukaze a miesto, kde ho zastihla smrť, poznal ako svoju obývačku. Veď tam bol minimálne stokrát. Niečo ho tam asi ťahalo. Neveril som, že zomrel. Pochopil som to až vtedy, keď ho priviezli vo vreci. Cítim sa, akoby mi zomrel brat,“ dodáva Miro, podľa ktorého to ťažko znáša najmä jeho mama. O ňu sa slobodný Julo staral. Smutné Vianoce prežije aj rodina Romana. Aj ten bol skúsený lyžiar a Tatry poznal ako svoju dlaň. Rodina sa s jeho smrťou nevie vyrovnať.
„Boli naozaj zohratí. Neviem, čo sa stalo, veď Romanko Žiarsku dolinu dobre poznal,“ hovorí so slzami v očiach otec Antonín (58). Podľa jeho slov im smrť syna zatiaľ nik neoznámil. „Je to smutné. O tejto udalosti sme sa dozvedeli z médií. Potom som obvolal, koho sa dalo. Nakoniec mi to Horská služba potvrdila. Vždy, keď išiel do hôr, mali sme oňho strach ako o malé dieťa. On nás vždy utešoval, aby sme sa nebáli, že vie, čo robí,“ dodáva otec. Podľa našich informácií mal Roman dlhoročnú priateľku, s ktorou plánovali svadbu.
„Keď sa rozhodli ísť v piatok na túru, viacerí kamaráti ich odhovárali. Julo si však, bohužiaľ, nedal povedať. Bol to veľký bojovník, skúsený horal a nevzdával sa,“ hovorí Miroslav Krajčuška, jeden z jeho najlepších kamarátov.
„Paradoxné je, že sa už pohyboval v oveľa ťažších terénoch. Zlyžoval dokonca aj Elbrus na Kaukaze a miesto, kde ho zastihla smrť, poznal ako svoju obývačku. Veď tam bol minimálne stokrát. Niečo ho tam asi ťahalo. Neveril som, že zomrel. Pochopil som to až vtedy, keď ho priviezli vo vreci. Cítim sa, akoby mi zomrel brat,“ dodáva Miro, podľa ktorého to ťažko znáša najmä jeho mama. O ňu sa slobodný Julo staral. Smutné Vianoce prežije aj rodina Romana. Aj ten bol skúsený lyžiar a Tatry poznal ako svoju dlaň. Rodina sa s jeho smrťou nevie vyrovnať.
„Boli naozaj zohratí. Neviem, čo sa stalo, veď Romanko Žiarsku dolinu dobre poznal,“ hovorí so slzami v očiach otec Antonín (58). Podľa jeho slov im smrť syna zatiaľ nik neoznámil. „Je to smutné. O tejto udalosti sme sa dozvedeli z médií. Potom som obvolal, koho sa dalo. Nakoniec mi to Horská služba potvrdila. Vždy, keď išiel do hôr, mali sme oňho strach ako o malé dieťa. On nás vždy utešoval, aby sme sa nebáli, že vie, čo robí,“ dodáva otec. Podľa našich informácií mal Roman dlhoročnú priateľku, s ktorou plánovali svadbu.
