BRATISLAVA - Už len málokto pochybuje o tom, že šíriaci sa nový koronavírus predstavuje zásadné nebezpečenstvo pre naše zdravie. Vlády po celom svete, ale aj u nás zavádzajú mnohé nariadenia, s ktorými napríklad mladšie ročníky nemajú buď žiadnu, alebo minimálnu skúsenosť. Vláda v momentálnej situácii vydala príkaz na karanténu osôb prichádzajúcich zo zahraničia, či rozšírený núdzový stav pre zdravotníctvo. Pozrime sa však aj na to, kam môže situácia ešte zájsť v prípade pesimistickejších scenárov.
Zákaz vychádzať a obmedzenie pre seniorov
Veľmi veľa závisí aj od disciplíny obyvateľov jednotlivých krajín. Už mnohé matematické údaje, aj tie z Inštitútu zdravotnej politiky (IZP), uvádzajú, že väčšie obmedzenie mobility obyvateľstva výrazne komplikuje životnosť koronavírusu a spôsob jeho ďalšieho prenášania na ostatných ľudí. Ľudí sa vďaka tomu nakazí menej a kritické prípady tak nebudú obsadzovať čoraz viac nemocničných lôžok ako napríklad v Taliansku, kde je situácia kritická.
Avšak, ak sa nariadenia vlády nedodržujú, môže sa pristúpiť aj k opatreniam, na ktoré sú možno zvyknutí len tí starší, ktorí si pamätajú aj dávno minulé roky. Napríklad také Srbsko sa v stredu 18. marca odhodlalo k razantnému kroku, keď sa obyvateľstvo odmietalo prispôsobiť razantným nariadeniam vlády. Od stredu týždňa tam tak platí zákaz nočného vychádzania a osoby staršie ako 65 rokov dokonca nebudú môcť chodiť von vôbec. K tomuto opatreniu sa odhodlal prezident Aleksandar Vučić, pretože nedokázal zaistiť disciplínu tamojšieho národa.
Na poriadok môže dohliadať armáda
Obyvateľov, ktorí neuposlúchnu nariadenie vlády, môže k tomu donútiť armáda, ktorá by v uliciach miest kontrolovala mobilitu občanov a jedincov, ktorí sa odmietajú prispôsobiť, by mohla patrične perzekuovať. V Iráne, kde počet nakazených o pár dní atakuje hranicu 20-tisíc prípadov, sa totiž vláda rozhodla rázne zakročiť.
Iránskej armáde a tamojšej vláde ide totiž o to, aby zabezpečili "čisté ulice" miest po dobu dvadsiatich štyroch hodín. Bojové zložky majú za úlohu postarať sa aj o to, aby nikto nebol v obchodoch či na cestách. V súvislosti s výrazným nárastom nakazených v krajine tak zrejme vláde nezostávalo nič iné, len táto alternatíva.
Úplná karanténa miest a obcí
V kontexte krízovej situácie a kolabujúceho zdravotného systému sa možno pozrieť aj na Taliansko, ktoré už teraz nezvláda nápor chorých pacientov. Koncom februára, kedy bolo v krajine nakazených 132 ľudí, sa guvernér regiónu Lombardia Attilio Fontana rozhodol, že pre viac ako 50-tisíc obyvateľov 11 obcí a miest, kde sa infekcia objavila, platí úplná karanténa.
"Je zakázaný vstup do týchto miest i ich opustenie," komentoval vtedy toto mimoriadne vládne opatrenie taliansky premiér Giuseppe Conte. Kto sa totiž pokúsi karanténu porušiť, tomu hrozí podľa legislatívnych pravidiel trestné stíhanie. Conte to vtedy prízvukoval s tým, že v prípade potreby bude do oblasti povolaná armáda. Do spomínaných miest bol teda prístup uzavretý úplne.
Potraviny na prídel
Už dnes sme svedkami masívnych nájazdov na obchodné reťazce, keď ľudia prakticky kupujú, čo sa dá. Preplnené špajze a mrazničky ale nemusia mať výhodu. Okrem toho, že týmto spôsobom odopierame jedlo aj domácnostiam, ktoré ho skutočne potrebujú viac ako my, zásoby nemusia vystačiť pre každého, aj keď toto riziko našej krajine momentálne nehrozí. Aj ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná už skôr vyhlásila, že nedostatok potravín na Slovensku zatiaľ nehrozí.
Niektorí ľudia z nejakého dôvodu považujú momentálnu situáciu za tak kritickú, že podnikajú pravidelné množstevné nájazdy do hypermarketov a obchodov. V Českej republike, ale aj niektoré naše reťazce zaviedli prednostné nakupovanie pre seniorov. V niektorých krajinách je práve táto skupina obyvateľstva zodpovedná za masívne nakupovanie toaletných papierov či múky.
Pri nariadenej izolácii v kombinácii s veľkým výkupom potravín je v možnej budúcej alternatíve aj možnosť dodávania potravín na prídel, aby nedochádzalo k nadmernému výkupu potravín. Podobný systém fungoval počas vojny v minulom storočí, keď mal napríklad v priemere jeden dospelý človek týždenne nárok na 113 gramov slaniny a šunky, 57 gramov syra, 1,5 litra mlieka, 227 gramov cukru, 57 gramov čaju alebo jedno vajce. Na tento prídel sa vybudoval tzv. systém bodov, ktorý prednostne určoval množstvo takto zakúpených potravín.
V súčasnom stave to však skôr nepripadá do úvahy, keďže rezort pôdohospodárstva hlási už spomínaný dostatok potravín.
