BRATISLAVA - Panika, stres a obavy. Aj tieto pocity v súčasnosti prežívajú mnohí Slováci, ktorí sa boja koronavírusu. Niektorých strach sužuje natoľko, že neopúšťajú svoje domovy dobrovoľne. Sú však aj takí, ktorí v karanténe byť musia, keďže u nich vzniklo podozrenie, že patria medzi nakazených. Isté je, že každý situáciu zvláda odlišne.
Od 10. marca nariadil hlavný hygienik Slovenskej republiky povinnú 14-dňovú domácu karanténu pre občanov, ktorí sa vrátia z Talianska, Čínskej ľudovej republiky, Iránu a Južnej Kórey. Týka sa to aj ich rodinných príslušníkov, s ktorými žijú v spoločnej domácnosti.
Čo to znamená v praxi? Ľudia v domácej izolácii sa nesmú zdržiavať mimo priestorov svojej domácnosti, nemôžu teda chodiť do práce či klebetiť na chodbe so susedom. Ak nariadenie nebudú rešpektovať, môže im byť uložená pokuta do výšky 1650 eur.
Efekt ponorkovej choroby
Klinický psychológ Daniel Kotrč z ambulancie klinickej psychológie NEONYX v Žiline uviedol, že takéto situácie prinesú neraz aj efekt ponorkovej choroby, prípadne prejavy, ktoré sa k nej blížia. Pramení to z toho, že ľuďom chýba pobyt vonku, minimalizuje sa kontakt s inými ľuďmi a tiež možnosti, ako tráviť čas, sú obmedzené.
"Ak sa človek cíti dobre, je výhodou, ak vie zamestnávateľ ponúknuť prácu z domu. Prináša to možnosť aspoň čiastočne sa zamestnať," poznamenal odborník. Karanténa podľa neho rozhodne nie je ako dovolenka. "Dotýka sa medziľudských vzťahov. Riešia sa záležitosti, ktoré sa bežne nerozoberajú. Kto navarí, čo navarí, čo budeme robiť, ak je teda v izolácii celá rodina," vymenoval.
Deťom netreba klamať, je potrebné ich počúvať
Nastupuje aj otázka, ako zabaviť unudené deti a ako im vôbec vysvetliť, čo sa deje. "Deťom treba objasniť situáciu na niečom, čo poznajú. Napríklad to porovnať s chrípkou. Netreba im dávať zbytočne informácie navyše a zaťažovať ich. Zároveň nie je dobré klamať, treba používať rozumné príklady," vyjadril sa Kotrč.
Podľa jeho slov je dôležité uvedomiť si, v akom veku je dieťa. "Treba počúvať, načo sa pýta. Nie zavádzať, zaťažovať. Ale odpovedať v miere, v akej kladie otázky. Malé dieťa nezaujíma, že sem nemôžu pricestovať ľudia z Talianska. Ale trápi ho skôr to, prečo nejde do škôlky či školy. Zaujíma ho aj to, čo bude doma na programe," pokračoval psychológ s tým, že deti mnoho informácií nasávajú aj z televízie či internetu, čiže už o koronavíruse počuli.
S tým sa zhoduje aj primátor Bratislavy Matúš Vallo, ktorý upozornil, že bez citlivého vysvetlenia u najmenších môžu vznikať obavy. "To, ako budú deti situáciu vnímať, viete najlepšie ovplyvniť práve vy, rodičia," povedal.
Čo odporučil? Dôležité je podľa neho rozprávať sa a nájsť si čas na vysvetlenia, napríklad možností ochrany. "Ukážte im napríklad správnu techniku umývania rúk mydlom po dobu aspoň 20 sekúnd. S menšími deťmi môžete cvičiť umývanie rúk vždy, keď prídu zvonka, pred každým jedlom, po fúkaní nosa, kýchaní, kašľaní a po toalete. Naučte ich, že umývanie rúk má trvať toľko, kým si dvakrát zaspievajú “Veľa šťastia, zdravia”. Rozprávajte sa aj o ďalších opatreniach, ktoré pomôžu spomaleniu šírenia," upresnil Vallo.
Ďalej, podobne ako psychológ Kotrč, radí deti počúvať a prispôsobiť vysvetlenia ich veku. Netreba však zabúdať na zodpovedné informovanie samého seba, aby ste ratolestiam mohli poskytnúť overené fakty.
Keď vyhráva strach
Zatiaľ čo desiatky ľudí sa ocitli v karanténe preto, lebo im nič iné nezostáva, nájdu sa aj takí, čo sa desia čo i len návštevy potravín, aj napriek tomu, že nemajú príznaky koronavírusu ani chrípky a neboli ani v krajinách, ktoré sú rizikové. Zvolili si dobrovoľnú izoláciu.
"Nastupujú u nich otázky, či to celé dopadne dobre, sú neistí, čo bude ďalej. Dokonca si kladú životné otázky... Všetko závisí od toho, akú dávajú ľudia danej situácii váhu. Na jednej strane, ak ideme do rizikových činností, nie je to rozumné. Napríklad ísť za každú cenu na koncert, kde je množstvo ľudí či do krajín, kde sa to neodporúča. No na druhej strane byť úplne odrezaný od sveta, sám doma, sám sebe bacharom, to tiež nie je dobré," vyjadril sa psychológ.
Najlepšia je podľa neho zlatá stredná cesta. A teda vyhýbať sa masovým aktivitám, dodržiavať hygienu, ale zároveň, ak ste zdravý, fungovať v režime, aký bežne máte. Akurát sa snažiť minimalizovať kontakt s mnohými ľuďmi. "Ide o pocit bezpečia v ľuďoch. Ak dostanú paniku a pôjdu až do pocitu nebezpečia, tak vzniká stres a tým aj nerozumné riešenia," dodal s tým, že strach tak začne vyhrávať nad raciom.
