BRATISLAVA - Koalícia PS/SPOLU zažila počas volebnej noci zrejme najväčší šok. Napriek dosť vysokým preferenciám a prvým exit pollom sa nedostala do parlamentu. Každým dňom sa však postupne začali množiť podozrenia, že hlasy neboli spočítané správne. Koalícia PS/SPOLU sa síce jasne nevyjadrila, či podá sťažnosť na výsledky volieb, no začala zbierať podnety. V hre sú tri scenáre, ktoré hovoria aj o možnosti nových volieb.
Necelé dva dni po volebnom neúspechu sa na spoločnej tlačovke Michal Truban a Miroslav Beblavý vzdali postov predsedov PS a SPOLU. Beblavý sa rozhodol odísť z politiky úplne. Obe strany budú hľadať nových lídrov. Napriek tomu vo vzduchu visela otázka, čo so sťažnosťami, ktoré sa po voľbách vyrojili. PS/SPOLU v súčasnosti zbiera podnety, ktorých je už vyše 600.
VOĽBY 2020 Najväčšie sklamanie volieb! Položili ich slabiny? PS/SPOLU rozmýšľa, čo ďalej
Sťažnosti sa hromadia
Ľudia totiž poukázali na fakt, že ich krúžky sa nezarátali. Najlepšie to vidieť na krúžkoch pre kandidátov v menších obciach. Keď sa sťažnosti začali hromadiť, Lucia Plaváková z PS informovala o založení stránky, kde môžu ľudia sťažnosti pridávať.
„Po mojej výzve sa mi množia správy od ľudí, ktorí nenašli svoje preferenčné hlasy (krúžky) zaznamenané vo výsledkoch pre svoj okrsok. Ide napr. o prípady, keď dávali hlas kandidátovi alebo kandidátke, ktorá nemá vo výsledkoch zaznačený žiadny hlas. To samozrejme vyvoláva pochybnosti o správnosti sčítania hlasov,“ uviedla Plaváková včera na sociálnej sieti. Pochybenia sa našli aj u strán Za ľudí či KDH.
PS/SPOLU zbiera podnety
Koalícia PS/SPOLU zatiaľ registruje viac ako 600 podnetov, na ktoré ich upozorňovali samotní voliči. „Podnety sa týkajú najmä chýbajúcich krúžkov a nezapočítaných zahraničných hlasov,“ uviedla hovorkyňa koalície Silvia Hudáčková. „Snažíme sa o to,“ odpovedala na otázku, či v tejto veci komunikujú aj s ministerstvom vnútra. To, či koalícia podá sťažnosť, zatiaľ nie je jasné. Čas majú do 11. marca. „Koalícia PS/SPOLU rešpektuje výsledky volieb. Zodpovedne sa rozhodneme podľa počtu a kvality podnetov,“ dodala Hudáčková.
V hre sú tri scenáre
Sú tri možnosti, ako by mohla koalíciu PS/SPOLU podať ústavnú sťažnosť na výsledok volieb. Prvou je napadnúť 7-percentné kvórum, ktoré koalícia potrebovala pre vstup do parlamentu. Koalícia totiž mala možnosť sa voči kvóru ohradiť až v čase, keď sa jej negatívne dotklo. Druhou možnosťou je napadnutie výsledku volieb.
Koalícia by musela preukázať, v ktorých okrskoch, prípadne na celom území došlo k pochybeniu. To by znamenalo, že by súčasné parlamentné strany prišli o časť mandátov, ktoré by pripadli PS/Spolu. Tretia možnosť je napadnúť priebeh volieb tým, že neboli napríklad doručené lístky voličom do zahraničia alebo že títo voliči volili, ale ich hlas nebol započítaný. Ak by toto súd uznal, mohlo by to viesť k neplatnosti volieb a konaniu nových.
Na nepresnosti poukázal aj politický poradca
Radovan Choleva na nepresnosti poukázal na sociálnej sieti. Napriek tomu, že volil KDH, požiadal členov PS/SPOLU, aby podnet podali. „Minimálne môj krúžok pre Janckulíka sa dokázateľne nezapočítal. V mojom volebnom okrsku totiž získal presne 0 preferenčných hlasov,“ uviedol. „V tomto prípade je to samozrejme irelevantné, ale predpokladám, že podobných “omylov” bolo omnoho, omnoho viac. Dostalo sa ku mne aj niekoľko prípadov, kedy voliči zo zahraničia dostali svoje volebné lístky deň pred voľbami a podobne,“ dodal.
Výsledky volieb môže posúdiť len Ústavný súd
Ústavný súd zatiaľ registruje len jednu podanú sťažnosť na výsledky parlamentných volieb. Návrh na začatie konania môže podať politická strana alebo politické hnutie alebo ich koalícia, ktoré podali platnú kandidátnu listinu podľa osobitných predpisov. „Ostatné osoby nie sú oprávnené podávať sťažnosť proti výsledkom volieb alebo sťažnosť na neústavnosť, nezákonnosť volieb,“ uviedla pre Topky Eva Chmelová, riaditeľka odboru volieb.
„Výsledky volieb, ich ústavnosť a zákonný priebeh môže posúdiť výlučne Ústavný súd Slovenskej republiky,“ dodala. Ústavný súd rozhoduje rovnako aj o ďalšom postupe v prípade sťažností, ktoré dostane. Po vyhodnotení sťažnosti existujú dve možnosti, buď Ústavný súd sťažnosť zamietne, alebo sa voľby budú opakovať.
V prípadoch podaných kvôli spornému výsledku komunálnych volieb z minulosti však Ústavný súd rozhodol o zamietnutí sťažnosti. Na Slovensku sa ešte neudial zásah súdu do celoštátnych výsledkov parlamentných volieb. Závisí to teda od toho, ako bude sťažnosť napísaná a ako budú zadokumentované pochybenia pri voľbách.
PS/SPOLU má šancu uspieť
Ústavný právnik a doterajší šéf Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán Eduard Bárány povedal, že koalícia má šancu uspieť, ak by dokázala, že sčítaním hlasov alebo označením miest, kde boli ukrátení na hlasoch, v skutočnosti boli tieto hlasy v ich prospech odovzdané. „Alebo by museli preukázať, že relatívne veľký počet hlasov bol odovzdaný spôsobom zjavne nezodpovedajúcim zákonu,“ uviedol Bárány.
O voľbu poštou zo zahraničia požiadalo 55 117 voličov. Ľudia, ktorí nemajú trvalý pobyt na území SR, obálky posielali slovenskému rezortu vnútra. Takto podľa údajov Štatistického úradu volilo 3 861 osôb. Chmelová pre agentúru SITA uviedla, že niektorí ľudia sa teraz pýtajú, či dostal rezort vnútra včas obálku. „My odpovedáme, že sme ju dostali včas alebo nedostali včas,“ doplnila Chmelová. Podľa zákona sa totiž započítavali do výsledku volieb iba hlasy, ktoré boli doručené ministerstvu vnútra najneskôr 28. februára 2020, teda deň pred voľbami.
Krúžky nemajú vplyv na výsledok volieb
Voliči s trvalým pobytom na Slovensku, ktorí boli v čase volieb v cudzine, obálku s hlasovacím lístkom zasielali obci. Voliči sa sťažujú práve na to, že buď obálku nedostali včas, alebo tiež na to, že ju odoslali, ale neboli evidovaní, že hlasovali. Na sociálnych sieťach tiež ľudia píšu, že nebol započítaný ich prednostný hlas pre konkrétneho kandidáta. Ide o prípady malých okrskov, kde rodina a priatelia vedia, že takýto hlas odovzdali, ale podľa údajov Štatistického úradu v konkrétnom okrsku sa prednostné hlasy pre konkrétneho kandidáta neobjavili.
Podľa Bárányho prípadné pochybenia, že neboli kandidátom na poslancov započítané niektoré prednostné hlasy, nebudú mať vplyv na stranícky výsledok volieb. Mohlo by to mať však vplyv na to, že bol zvolený za poslanca niekto iný, ako mal byť. „Teoreticky si možno predstaviť, že by ústavný súd rozhodol, že bol zvolený niekto iný, ako bol vyhlásený za zvoleného v rámci politickej strany,“ povedal Bárány.
Zvažujeme podanie na Ústavný súd
K voľbám sa vyjadril aj bývalý líder strany SPOLU Miroslav Beblavý, ktorý tiež zdieľal formulár na zbieranie sťažností. „Berieme to veľmi vážme - ide o základ našej demokracie. Sme odhodlaní pripraviť aj podanie na ústavný súd, ak budeme veriť, že to má opodstatnenie. Máme na to len niekoľko dní,“ uviedol na sociálnej sieti. K Beblavému sa pridal aj exlíder progresívcov Michal Truban. „Berieme podozrenia vážne - voľby sú základ demokracie a pochybnosti je lepšie preveriť. Zvažujeme pripraviť aj podanie na ústavný súd, ak budeme veriť, že to má opodstatnenie,“ zopakoval Truban.
V PS kandiduje za líderku Bihariová
Obe strany, Progresívne Slovensko aj Spolu, sú z výsledkov volieb otrasené. Vo voľbách napriek počiatočnému nadšeniu z exit pollov získali 6,96 percenta a na postup do parlamentu im ako koalícii chýbalo 926 hlasov. Lídri v pondelok oznámili, že odstupujú z postov predsedov, Beblavý odchádza aj z politiky. V najbližších dňoch majú zasadnúť predsedníctva oboch strán, kde sa budú venovať tomu, ako budú strany pokračovať a kto strany povedie.
Kto sa stane predsedom PS a SPOLU zatiaľ nie je jasné. V PS sa špekulovalo o Irene Bihariovej, ktorá včera kandidatúru potvrdila. „Zodpovedné preskúmanie otázok preskúmavania pochybností pri voľbách považujeme za náš záväzok voči našim voličom, aj keď reálne právne možnosti považujeme v tejto chvíli za obmedzené,“ uviedol kancelár strany Martin Vavrinčík, ktorý po sneme takisto končí vo svojej funkcii.
V minulosti sa na výsledky komunálnych volieb sťažoval aj Raši, neúspešne
Župné voľby, ktoré sa konali pred tromi rokmi, napadol aj Richard Raši zo Smeru. Ten v nich prehral s nezávislým kandidátom Rastislavom Trnkom. Na výhru mu chýbalo 875 hlasov. Výsledok spochybnil, keďže dodatočne zistil, že v obci Zemplínska Široká jeho hlasy omylom pripísali inému kandidátovi. Bolo to len 88 hlasov a na víťazstvo by mu to nestačilo. Rašiho sťažnosť minulý rok vo februári nakoniec zamietli.
Sťažnosť na výsledok eurovolieb minulý rok podalo aj KDH. Poukázali na to, že hoci ako strana získali viac hlasov ako SaS, ich zvolená europoslankyňa Miriam Lexmann má byť náhradníčkou. Išlo o nepresné nastavenie volebného kľúča. Lexmann by sa mala stať europoslankyňou po brexite. Ústavný súd SR zamietol aj toto podanie.
