BRATISLAVA - Voľby 2020 priniesli viaceré prekvapenia, ale aj sklamania. Lídrom sa stala strana OĽaNO Igora Matoviča, ktorá získala 25% hlasov. Porážku pocítila koalícia PS/SPOLU, ktorým chýbal len krôčik k tomu, aby sa dostali do parlamentu. Na prípadnú novú vládu však čakajú aj rôzne nástrahy.
Porážku zaznamenala aj strana Smer, ktorá si za lídra kandidátky zvolila ešte stále úradujúceho premiéra Petra Pellegriniho. Predseda Smeru Robert Fico sa za celú noc ani raz nepostavil pred novinárov. S prehľadom však zvíťazil Igor Matovič, ktorý by možnú koalíciu mohol vytvoriť so stranami SaS, Za ľudí či Sme rodina, kedy by mali 95 poslancov.
VOĽBY 2020 Politická mapa po voľbách: Vzostupy a pády OĽaNO a Smeru, prekvapenie na treťom mieste
Matovič koalíciu so Smerom vylúčil, no otázne je, ako sa postaví k extrémistickej strane ĽSNS. Na tomto by mohla stroskotať spolupráca so stranou Andreja Kisku či Richarda Sulíka, ktorí sa jasne vymedzili voči fašistom.
Nedostatok odborníkov?
Traja bývalí tenisti, tanečník či zabávač Jozef Pročko - aj toto sú poslanci, ktorí sa dostali pod značkou Oľano do parlamentu. Igor Matovič pred voľbami avizoval, že chce zlepšiť zdravotníctvo a zapálil aj 5000 sviečok za tých, ktorý podľa neho zomreli zbytočne. Otázne je, či má na toto dosť odborníkov.
130 zo 150 novozvolených poslancov má vysokoškolské vzdelanie, 27 z nich má aj vedeckú hodnosť. Do parlamentu sa dostalo celkom osem lekárov, traja na kandidátke OĽaNO, traja na kandidátke Smeru a po jednom na ĽSNS a SaS.
Prípadnú novú koalíciu by mohol potopiť aj odchod poslancov, napríklad od Borisa Kollára. Najväčšou nástrahou by však mohli byť rozdiely v hodnotách. Zo 150 poslancov by v možnej koalícii bolo len 12 liberálov. Hádky by tak mohli vzniknúť na populistických témach, na ktorých sa snažili si pred voľbami robiť kampaň SNS či kotlebovci, a tými sú umelé prerušenie tehotenstva či práva homosexuálov.
Matovič konflikty nepredpokladá
Matovič nepredpokladá, že by v budúcej vláde mali vzniknúť konflikty pre kultúrno-etické témy. Zamerať sa chce skôr na "opravu základov krajiny". "Máme jediný pokus," zdôraznil. Prejavenú voličskú dôveru prirovnal v nedeľnej povolebnej diskusnej relácii RTVS k Novembru '89 či k pádu mečiarizmu.
Predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár povedal, že má určité podmienky pre budúce fungovanie vlády. Prvou je, že sa nebudú otvárať kultúrno-etické otázky, ďalej, že sa nebudú rušiť drobné sociálne benefity pre ľudí, ako napríklad vlaky zadarmo pre dôchodcov, 13. dôchodok či téma nájomného bývania. Zdôraznil, že hnutie Sme rodina bude garantom sociálnych istôt.
"Budeme sa snažiť robiť záchrannú sieť," komentoval. Podľa Veroniky Remišovej zo strany Za ľudí je potrebné štát "opraviť" vo všetkých oblastiach. Podstatné sú pre ňu boj proti korupcii, otázka nájomných bytov či infraštruktúra. Do programového vyhlásenia vlády sa podľa jej slov "zmestí všeličo". Pre každú oblasť by sa mal zaviesť ukazovateľ, ktorý sa bude dať po štyroch rokoch zmerať. Zavládnuť by podľa Remišovej mala úplne nová politická kultúra. Na čele polície by mal byť podľa nej niekto, kto má výsledky. Šéf SaS Richard Sulík vidí výzvu budúcej vlády hlavne v zavedení ekonomických opatrení, považuje za dôležité, aby štátny deficit klesol.
