BRATISLAVA - Odborári zatiaľ nevedia vyhodnotiť, akým smerom sa budú uberať ďalšie rokovania a vyjednávania na pôde tripartity. Ako v telefonickom rozhovore v rámci volebného štúdia RTVS povedala viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov SR Monika Uhlerová, ak by sa pozrela na budúcu možnú koalíciu v rámci zamestnaneckého prostredia, je to zatiaľ pre ňu veľká neznáma. Dôvodom je to, že ide o nováčikoch s minimálnymi skúsenosťami s vyjednávaním na pôde tripartity.
Podľa Uhlerovej zrejme pôjde o konzervatívny model sociálnej politiky s výraznými prvkami ekonomického liberalizmu, ktorý bude pravdepodobne vnášať strana Sloboda a Solidarita, ak bude vo vládnej koalícii. Najbližšie dni budú odborári podľa Uhlerovej sledovať vývoj rokovaní. Zamerajú sa však aj na to, ako budú jednotlivé strany presadzovať svoje prioritné otázky v sociálnej aj ekonomickej oblasti a ako ich zakomponujú do programového vyhlásenia vlády.
Programy politických strán sa veľmi nevenujú vzťahu k tripartite. "Možno to vnímať ako akceptáciu súčasného stavu," skonštatovala Uhlerová. Čiže strany zrejme podľa nej nepociťujú za potrebné zasahovať do inštitútu sociálneho partnerstva aj na vrcholovej úrovni. "Dúfam, že sa v tomto nemýlim," doplnila Uhlerová. Druhým a skôr negatívnym dôvodom môže podľa nej byť neprikladanie dôležitosti tejto inštitúcii.
To, že sa v programoch politických strán veľmi tripartita nespomína, konštatuje aj prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Tomáš Malatinský, bývalý minister hospodárstva v druhej vláde Roberta Fica. "Na druhej strane, všetky strany, s ktorými sme rokovali, s týmto modelom počítajú, takže predpokladáme, že sa na tripartite stretávať budeme," povedal Malatinský. Predpokladá, že tripartitné rokovania budú pokračovať vo forme ako doteraz, ak sa nezmení zákon, avšak sú podľa neho oveľa dôležitejšie témy na zmenu.
Zamestnávatelia podľa Malatinského rokovali so všetkými politickými stranami, ktoré mali ambíciu dostať sa do parlamentu. Pripravili si pre nich odkazy a diskutovali na všetky témy, ktoré zamestnávateľov trápia. "Pretože politické strany išli do volieb so sľubmi, ale zo sľubov sa nenajeme," uviedol Malatinský. Je teda potrebné podľa neho vytvoriť hodnoty a predpokladá, že so stranami budú spolupracovať na tvorbe programového vyhlásenia.
Prijali sa viaceré opatrenia, ako príplatky za prácu cez sviatky, prípadne zastropovanie odchodu zamestnancov do dôchodku. Zamestnávateľom na tom prekážala nepredvídateľnosť v rámci opatrení. Sociálne balíčky, ktoré prichádzali, boli skôr pre zamestnávateľov prekvapením. "Šili sa vždy horúcou ihlou," skonštatoval Malatinský. "Nám, samozrejme, nevadí, keď sa vytvoria sociálne podpory pre našich zamestnancov, ale veľmi nám sťažuje prácu, keď je to nečakané, keď sa na to zamestnávatelia nevedia pripraviť. A to potom spôsobuje ekonomické problémy," dodal Malatinský.
Takéto opatrenia by sa mali podľa Malatinského robiť iným spôsobom, je potrebné sa dohodnúť a sú zároveň potrebné analýzy. "A tie čerstvé veci s trinástym dôchodkom, nie že by sme trinásty dôchodok neschvaľovali, každý dôchodca ho potrebuje, ale musíme vedieť, kde ho máme a musíme najprv rokovať o rozpočte, v ktorom to teda bude naprogramované, a nie to posunúť niekomu inému alebo tvrdiť, že veď tie peniaze sa nájdu. To je veľmi nesystémové," dodal Malatinský.
Dôležitá oblasť je však podľa analytika aj zdravotníctvo. "Keďže rozpočet na rok 2020 bol postavený na mimoriadne pozitívnych predpokladoch, tak prvá vec, ktorú budú musieť riešiť, bude dofinancovanie. Už teraz to vyzerá tak, že v sektore bude chýbať minimálne niekoľko desiatok miliónov eur a nová vláda sa bude musieť zamyslieť, akým spôsobom túto dieru vykryje. Pretože oproti minulému roku má vláda dokonca zviazané ruky výdavkovým stropom," povedal analytik INESS - Inštitút ekonomických a spoločenských analýz Martin Vlachynský.
Podľa Vlachynského budú politici musieť riešiť aj stratifikáciu nemocníc. Slovenské zdravotníctvo podľa neho potrebuje, aby sa začali posudzovať aj parametre kvality. Je potrebné zároveň riešiť rekonštrukciu nemocníc, no otázne je, kde na to nájsť financie. "Investičný dlh v slovenskom zdravotníctve sa odhaduje na niekoľko miliárd eur, hovorí sa o šiestich miliardách, čo je gigantická suma, ktorá presahuje možnosti jednej vlády," myslí si Vlachynský. Podľa neho zároveň budú rezonovať témy obmedzenia zisku zdravotných poisťovní, ako aj zákaz krížového vlastníctva (zákaz vlastniť sieť lekární, poisťovňu aj zdravotnícke zariadenie jedným subjektom, pozn.). Je však dôležité, aby sa tým nezatienili iné potrebné zmeny v zdravotníctve.
