BRATISLAVA - Za výrazným úspechom hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) je možné vidieť sklamanie voličov z pôsobenia vládnej strany Smer-sociálna demokracia (Smer-SD), z ich káuz a z toho, ako jednotliví členovia Smeru-SD vystupovali v predvolebných diskusiách.
Takto zhodnotila výsledky exit pollu pre televíziu Markíza politologička z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Renáta Dulinová Bzdilová. Podľa exit pollu by voľby vyhralo hnutie OĽaNO so ziskom 25,8 percenta pred Smerom-SD, ktorý by volilo 14,9 percenta respondentov. Na treťom mieste by skončila koalícia Progresívne Slovensko/Spolu – občianska demokracia (PS/Spolu), ktorej by svoj hlas odovzdalo 9,7 percenta opýtaných.
Strana Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) sa podľa exit pollu umiestnila na siedmom mieste, keďže by ju volilo 6,5 percenta. Strana sa pritom v posledných prieskumoch verejnej mienky pravidelne umiestňovala na prvých miestach. „V tejto súvislosti zohrala významnú rolu výrazná celospoločenská antikampaň, ktorá bola voči strane vedená. Spomenúť možno mobilizáciu zo strany hercov, športovcov, či folkloristov, ktorí upozorňovali na hrozbu, ktorú ĽSNS predstavuje,“ vysvetlila politologička.
Strane Za ľudí exprezidenta Andreja Kisku by svoj hlas podľa doterajších výsledkov odovzdalo 7,8 percenta respondentov. Dulinová Bzdilová zdôraznila, že mierny pokles zaznamenala strana v dôsledku videí, ktoré sa v poslednej dobe objavili na adresu lídra strany Kisku. „V tých videách osobne účinkoval a verejnosti ich nedokázal vzhľadom na veľmi rýchlo blížiaci sa termín volieb dostatočne vysvetliť. To mohlo odradiť jeho podporovateľov a potencionálnych voličov,“ zdôvodnila politologička.
Do národnej rady SR by sa nedostali vládne strany Most-Híd (2%) a Slovenská národná strana (2,4%). Príčinou tohto javu je podľa Dulinovej Bzdilovej nekonzistentnosť Mostu-Híd. „Pred parlamentnými voľbami 2016 vyhlasovali, že vylučujú akúkoľvek spoluprácu so Smerom-SD. Napokon s nimi vstúpili do vlády a voliči im to spočítali. Nepridalo im ani pôsobenie ich kandidáta Árpada Érseka na poste ministra dopravy. Odišli od nich voliči, ktorí ani neboli etnickými voličmi, ale skôr sympatizantmi snahy o spájanie ľudí,“ myslí si politologička.
SNS podľa Dulinovej Bzdilovej dlhodobo klesá. „Hlavnou príčinou je pôsobenie nominantov strany na vrcholných pozíciách. Martina Lubyová sa stala kontroverznou osobou na ministerstve školstva, predseda SNS Andrej Danko na čele parlamentu. Verejnosť ho často hodnotila ako človeka, ktorí neobstál dobre vo svojej funkcii. Bolo vidno, že je pod tlakom a v politike nestíha, robil čím ďalej, tým viac prešľapov a chýb,“ ozrejmila Dulinová Bzdilová.
Politologička taktiež poukázala na situáciu okolo Kresťanskodemokratického hnutia (KDH). Hnutie by podľa spomínaného exit pollu volilo 5,1 percenta voličov a teda len tesne by prekročilo brány parlamentu. „KDH sa v minulých voľbách tesne nedostalo do Národnej rady SR, keďže získalo 4,94 percenta. Podobná situácia je tu aj teraz. Jeho predstavitelia budú podľa mňa v napätí do skorého rána, pretože jednou nohou sú v parlamente a druhou zasa mimo neho,“ uzavrela Dulinová Bzdilová.
