BRATISLAVA - Na transparentných účtoch politických strán je takmer všetko možné spraviť tak, aby volič nemohol zistiť, kto a ako financuje politickú kampaň. Uviedla to vo svojom blogu organizácia Transparency International Slovensko (TIS).
Prvým problémom, na ktorý TIS upozorňuje je, že hoci to zákon zakazuje, účty umožňujú vložiť aj hotovosť bez uvedenia vkladateľa. Jedna z politických strán takýmto spôsobom prijala päť vkladov v celkovej výške 18-tisíc eur. Ďalším problémom podľa TIS je, že účty prispievateľov nie sú identifikované menom prispievateľa, ale názvom účtu. Jedna z politických strán takto obdržala viac než 250-tisíc eur z účtu s názvom „Prevádzkový“. Z tejto informácie ale nie je možné zistiť, kto bol odosielateľom financií.
V oblasti výdavkov považuje TIS za problémové, že jeden z typov transparentných účtov napríklad umožňuje majiteľovi nazvať prijímateľa platieb ľubovoľne. TIS túto funkciu otestovala a hoci poslala peniaze na liečbu ťažko chorých detí, vo svojich platbách uviedla v kolónke prijímateľ „Donald Trump“. Meno prijímateľa bolo navyše možné aj úplne vynechať, takže politické strany mohli peniaze z transparentných účtov vynakladať bez toho, aby bolo možné zistiť, komu a začo strana peniaze poslala.
Samotné transparentné účty je možné ľubovoľne pomenovať. Jedna politická strana svoj transparentný účet nenazvala názvom strany. Účet je pritom možné vyhľadať iba podľa jeho názvu, nie podľa majiteľa účtu, čím sa výrazne sťažuje vyhľadanie. Ak by teda konkrétna politická strana nazvala svoj účet názvom, ktorý neevokuje žiadnu spojitosť s politickou stranou, nebolo by možné prakticky určiť, že ide o transparentný účet politickej strany.
TIS netvrdí, že politické strany nedokonalosti transparentných účtov zneužívali často. Tvrdí však, že súčasné nastavenie transparentných účtov dáva politickým stranám množstvo priestoru na „kreatívne financovanie“. Súčasný systém totiž nevyžaduje od strán predloženie skutočných faktúr a platby nijakým spôsobom nekontroluje. Jednou z prvých úloh novej vládnej garnitúry po voľbách by podľa TIS mala byť oprava nedostatkov volebnej legislatívy, od znovupovolenia tretích strán, zrušenia prieskumového moratória, po sprísnenie vykazovania darcov.
Mimovládka tvrdí, že štát by mal investovať do volebných účtov viac. Či už cez vlastnú štátnu banku, prostredníctvom finančnej podpory privátnych bánk, aby vyvinuli osobitný bankový produkt vhodný pre predvolebné politické kampane. TIS je nezisková mimovládna organizácia založená v roku 1998 so sídlom v Bratislave. Patrí k celosvetovému protikorupčnému hnutiu Transparency International s pobočkami vo viac než sto krajinách sveta.
