BRATISLAVA - V hlavnom meste by už čoskoro mohlo vzniknúť Národné kultúrne a kongresové centrum, ktoré má riešiť nedostatok kongresových a kultúrnych kapacít. Vláda sa na tento projekt zamerala len necelý mesiac pred voľbami. Ide o dotáciu vo výške 60 miliónov eur. Návrh predložili na vládu krátko po jej začiatku.
Vláda tento materiál predložila ešte začiatkom februára a rozhodovať sa o ňom malo na dnešnej vláde. Predkladateľom návrhu je podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Richard Raši. Do vybudovania Národného kultúrneho a kongresového centra v Bratislave by sa mala investovať suma 60 miliónov eur.
Aktualizované 11:32 Vláda nakoniec návrh vzniku Národného kultúrneho a kongresového centra schválila. Na jeho vybudovanie by malo byť do roku 2026 vyčlenených do 60 miliónov eur.
Podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Richard Raši (Smer-SD) tvrdí, že vybudovanie centra bude pre Slovensko dôležité. „Vláda svojím dnešným rozhodnutím otvorila dvere tomu, aby v Bratislave vzniklo Národného kultúrne a kongresové centrum. Bratislava je, pravdepodobne, jediným hlavným mestom v Európe, ktoré takýto stánok nemá a prichádza tak o milióny eur z kongresového turizmu a usporiadania tých najväčších európskych či svetových podujatí,“ povedal Raši.
Informácie, ktoré boli zverejnené predstaviteľmi OĽaNO, považuje Raši za skreslené. „Chcem len poslancom OĽaNO odkázať, že je škoda, že si pred tlačovkou materiál neprečítali. My nezverujeme žiadnemu občianskemu združeniu 60 miliónov, my schvaľujeme rámec, v rámci ktorého vláda vyjadrila zámer a vôľu, že takéto centrum na Slovensku potrebujeme,“ dodal.
Návrh krátko pred voľbami
Návrh na nové kongresové centrum za milióny eur prichádza krátko pred voľbami napriek tomu, že na absenciu takéhoto centra upozorňuje občianske združenie už dlhšie. Pôvodne sa predpokladalo, že vláda schváli materiál ešte v tomto volebnom období. Materiál bol na vláde zaevidovaný 4. februára. Do dnes rána nebol materiál na rokovanie vlády predložený, stalo sa tak až krátko po začatí rokovania o pol jedenástej spolu s dalšími siedmimi bodmi.
Oslovili sme Úrad vlády s otázkou, prečo s projektom prichádzajú krátko pred voľbami. Projekt má stáť celkovo 60 miliónov eur, kongresové centrum by malo byť hotové v júni 2026 s tým, že v tomto roku sa podľa vládneho materiálu zatiaľ nepredpokladá s čerpaním dotácie.
Keďže uvedenú sumu má poskytnuť štát, „je potrebné pristúpiť k zabezpečeniu účasti zástupcov štátu v rozhodovacích orgánoch občianskeho združenia NKKC a v ďalších orgánoch tak, aby štát prostrednéctvom týchto zástupcov mohol vykonávať plnohodnotný dozor a kontrolu nad účelným a transparentným vynaložením finančných prostriedkov“. Zatiaľ nie je jasné, kto by za projektom stál. Po vybudovaní projektu sa má uskutočniť transparentné výberové konanie.
OĽaNO kritizuje projekt
Na megainvestíciu reagovalo doobeda aj hnutie OĽaNO. Podľa Eduarda Hegera sa Pellegrini chystá podpísať bianko šek. „Dnes majú schváliť investíciu vo výške 60 miliónov eur, ktorá má ísť do rúk občianskeho združenia – do súkromných rúk,“ uviedol Heger a kritizoval aj ďalšie miliónové a miliardové investície, ktoré má za sebou Robert Fico.
Predstavitelia (OĽaNO nesúhlasia s rozhodnutím vlády uvoľniť dotáciu 60 miliónov eur dva týždne pred voľbami do súkromných rúk. Prekáža im tiež, že projekt neprešiel hodnotením Útvaru hodnoty za peniaze pri ministerstve financií. „Pellegrini sa zrejme veľmi rýchlo učí od svojho majstra Roberta Fica. Nejde o žiadnu novú a už vonkoncom nie zodpovednú zmenu,“ vyhlásil Eduard Heger (OĽaNO).
Zdôraznil, že sa neuskutočnila žiadna verejná diskusia o tom, kde by kongresové centrum malo byť, aké veľké by malo byť a čomu by malo slúžiť. „Kam sa tak Pellegrini ponáhľa, keď sa v materiáli uvádza, že centrum má byť dokončené až v roku 2026?“ spýtal sa Heger. Podľa neho vládny materiál uvádza, že peniaze sa na výstavbu majú uvoľniť z kapitoly všeobecnej pokladničnej správy. „Čo to znamená? Že v rozpočte o tom nie je ani chýru a ani slychu. Je jednoznačné, že zrejme ide o veľkú volebnú horúčku pána premiéra,“ povedal poslanec. Upozornil, že vlani firma Immocap predstavila projekt kongresového centra. Poslanec sa preto spýtal, načo má mať Slovensko iné kongresové centrum, respektíve či sa verejné zdroje majú použiť na projekt súkromnej firmy.
Poslankyňa OĽaNO Natália Milanová povedala, že oceňuje iniciatívu umelcov, ktorí sa rozhodli založiť občianske združenie a pohnúť veci dopredu s projektom kultúrneho a kongresového centra. „V žiadnom prípade nespochybňujeme cieľ, aby kongresové centrum vzniklo, ale cesta vyvoláva veľké množstvo otáznikov. Prvým z nich je, prečo túto vec nerieši štát, ale ide sa cestou občianskeho združenia,“ poznamenala poslankyňa.
Negatívny vplyv na štátny rozpočet
Projekt by bez podpory štátu nemohol byť realizovaný. Návrh má však negatívny vplyv na štátny rozpočet. Dosahovú štúdiu vypracovala už pred pár mesiacmi spoločnosť Ernst & Young, poradenská spoločnosť, z ktorej vyplýva, že Bratislava sa momentálne nachádza na 177. mieste v európskom kongresovom turizme, pričom susedné metropoly (Praha, Viedeň či Budapesť) sú v prvej dvadsiatke. Štúdia je súčasťou materiálu, ktorý mal byť na vláde predložený.
Z ekonomického hľadiska štúdia tvrdí, že pri 60 percentnej ročnej obsadenosti takéhoto centra by do ekonomiky Slovenska prichádzalo ročne okolo 85 miliónov eur. Pre štát by to znamenalo príjem na daniach vo výške 9 až 12 miliónov eur ročne. Návratnosť samotnej investície sa očakáva v priebehu niekoľkých rokov. Zároveň by malo vzniknúť až 1 000 nových miest.
Na absenciu kongresových kapacít upozorňujeme dlhodobo
Za iniciatívou stojí občianske združenie Národné kultúrne a kongresové centrum, v ktorom sú účastné združenia Globseca OZ Iniciatíva za vznik Národného kultúrneho a kongresového centra, združujúca osobnosti z kultúrnej obce. Absencia kultúrneho centra včak nie je problémom posledných týždňov. Kultúrna obec pociťuje absenciu vhodného centra na hostenie kultúrnych podujatí dlhodobo.
Nevhodné podmienky niektorých priestorov mali dopad na zrušenie predstavení svetových umelcov. „Už dlhodobo upozorňujeme, že v Bratislave chýbajú kongresové kapacity. A nie je to len náš problém, cítili sme to už počas predsedníctiev Slovenska v Európskej únii či OBSE. Bratislava prichádza o obrovský potenciál,“ uviedol ešte v októbri minulého roka pre HN Róbert Vass, prezident Globsecu.
Kapacita takmer päťtisíc miest
Hlavným cieľom projektu je vytvoriť v Bratislave moderné a multifunkčné centrum, ktoré bude organizovať a hostiť národné aj svetové kongresové a kultúrne podujatia rôzneho charakteru. Hlavným dôvodom, prečo doteraz takéto centrum nevzniklo, je skutočnosť, že väčšina takýchto centier vo svete je neziskových a pre súkromných investorov je to nezaujímavá investícia. Najväčšia sála by mala mať kapacitu 3 000 miest na sedenie, najmenšia okolo 500 miest. Celková kapacita je odhadovaná na 4 800 miest.
