BRATISLAVA - Verejnosť ho pozná predovšetkým ako hlavu štátu v rokoch 2014 až 2019. V prezidentských voľbách 2014 v druhom kole porazil expremiéra Roberta Fica a stal sa štvrtým prezidentom Slovenskej republiky. Od priebehu mandátu sa vzťahy medzi ním a bývalým premiérom Ficom podstatne zhoršili a možno ich chápať ako úhlavných nepriateľov. Kiska založil aj dobročinnú charitatívnu organizáciu Dobrý anjel a po odovzdaní mandátu Zuzane Čaputovej v roku 2019 sa rozhodol vstúpiť do parlamentnej politiky pod značkou Za ľudí. Toto je predseda strany Za ľudí - Andrej Kiska.
Ste za pevné zakotvenie Slovenska v Európskej únii? Prečo je to podľa vás dôležité?
Od nášho vstupu do únie výrazne klesla nezamestnanosť, darí sa ekonomike, z podporných fondov od ostatných krajín únie financujeme takmer všetky nové diaľnice a mnohé ďalšie verejné investície i sociálne opatrenia. Dobre fungujúca únia nám pomôže aj pri ďalšom rozvoji. My však nesmieme byť pasívni, musíme lepšie presadzovať naše návrhy, aby táto spolupráca fungovala čo najlepšie. V únii nerozhodujú nejakí úradníci, ako sa často tvrdí, všetky dôležité rozhodnutia prijímajú premiéri alebo ministri členských krajín. Preto keď budeme súčasťou budúcej vlády nebudeme sa na úniu vyhovárať, ako to robí vláda dnes, ale náš premiér aj ministri budú pri rokovaniach únie robiť všetko preto, aby európska spolupráca fungovala čo najlepšie pre Slovensko.
Presadzujete vystúpenie z organizácie NATO? Ak áno, prečo?
NATO je systémom spoločnej obrany 29 krajín a bez tejto spolupráce by sme boli v dnešnom rýchlo sa meniacom svete veľmi zraniteľní. Niektorí politici zbytočne ľudí zavádzajú, len aby mali agendu, keď nevedia riešiť problémy, ktoré Slovensko trápia. V NATO sme ako suverénna krajina, nikto nás nemôže prehlasovať, keďže na rozhodnutiach sa musia dohodnúť všetky krajiny spoločne. Je to pre nás príležitosť presadzovať naše záujmy a hľadať najlepšie riešenia pre našu obranyschopnosť. NATO dnes vo svete nie je zapojené do žiadnych bojových operácií, prípadné samostatné akcie jedného z 29 štátov nemajú s NATO nič spoločné.
Ste za odluku cirkvi od štátu?
Na rozdiel od obdobia komunizmu štát u nás nijako nezasahuje do záležitostí žiadnej z 18 štátom uznaných cirkví a rovnako tieto cirkvi podľa ústavy či zákonov nezasahujú do záležitostí štátu. Máme u nás úplnú náboženskú slobodu a cirkvi sú od štátu oddelené. Otázka financovania je technickou otázkou, o ktorej môžeme samozrejme hovoriť. Nejaká forma financovania cez osobitné dane alebo štátne financie však existuje vo väčšine štátov Európy.
Súhlasili by ste s uzákonením práv homosexuálov vytvárať partnerské zväzky?
Takýto návrh v programe nemáme. Sme stredová strana, máme medzi sebou konzervatívcov aj liberálov a sústreďujeme sa v programe na množstvo oblastí, ktoré trápia obyvateľov Slovenska od zdravotníctva, cez sociálne veci až po životné prostredie.
Ako vnímate slovenské školstvo a zdravotníctvo? Vidíte priestor na zmenu? (napr. nízke hodnotenie žiakov v systéme PISA či plesne v nemocniciach)
Plesne v nemocniciach sú iba úplný základ, máme tu oveľa komplikovanejšie problémy, ľudia sa nevedia dostať k lekárovi, kvôli zlému zdravotníckemu systému každý rok zomrie pomerne veľa ľudí, ktorí by nemuseli. V školstve aj v zdravotníctve musíme zabrať, súčasné koaličné strany prinášali iba kozmetické riešenia. Chceme pre ľudí lepšie platené pracovné miesta, chceme, aby bolo Slovensko medzi najúspešnejšími krajinami v Európe. Bez dobrého školstva sa ale budeme ťažko presadzovať, je to pre budúcnosť krajiny dôležitá výzva.
Aký máte názor na sprísnenie potratov?
Ochrana nenarodených detí je zakotvená v ústave od vzniku samostatného Slovenska. V programe sa sústreďujeme na zlepšenie podpory rodinám a ženám v ťažkej sociálnej situácii. Veríme, že naše opatrenia prispejú k ďalšiemu zníženiu počtu potratov.
Ako podľa vás vražda novinára Jána Kuciaka zasiahla politické dianie v krajine?
Ľudia dnes jasne vidia, aké zverstvá a aké rozsiahle škody páchala skupina podozrivá z vraždy, ako využívala svoje kontakty so stranou Smer a jej pozadím na okrádanie štátu, znásilňovanie celého systému spravodlivosti a na rôzne kšefty. Takto to dopadne, keď politici obchodujú, kamarátia sa či chodia na dovolenky s ľuďmi, s ktorými by slušný človek nechcel mať nič spoločné. V blížiacich sa voľbách to majú ľudia príležitosť zmeniť.
Ako sa politicky staviate ku klimatickým zmenám?
Klimatické zmeny sa dajú riešiť iba spolu s ostatnými krajinami, pre nás sú dôležité najmä ostatné krajiny EÚ. V energetike sme na dobrej ceste znižovania emisií skleníkových plynov, veľkou výzvou bude priemysel. Riešením ale nie je presun ťažkého priemyslu do chudobnejších krajín, to by klimatické zmeny mohlo skôr zhoršiť. Preto musíme nášmu priemyslu pomôcť pri náročných zmenách technologických procesov a chrániť sa pred dovozom z krajín, ktoré klimatickú zmenu neriešia. Chceme ďalej podporovať ekologickú verejnú dopravu, pretože doprava je veľkým zdrojom znečistenia a negatívne vplýva aj na zdravie ľudí v mestách.
Ste za to, aby sa na Slovensku znižovali dane?
Sme za to, aby bol štát čo najefektívnejší, potláčal korupciu a podvody, nakupoval za čo najvýhodnejšie ceny a nemíňal milióny eur na zbytočnú byrokraciu. Na druhej strane dnes potrebujeme výrazne viac investovať do zdravotníctva, školstva, sociálneho zabezpečenia aj do rozvoja infraštruktúry. K znižovaniu daní preto chceme pristupovať obozretne, aby štát vedel riadne robiť to, čo robiť má.
Ste za zvýšenie dôchodkového veku?
Ak budeme vo vláde, zvýšenie dôchodkového veku nebudeme presadzovať. Zatiaľ to potrebné nie je a zmeniť dôchodkový strop v ústave je prakticky nemožné, keďže ho podporili aj niektoré opozičné strany. Dôchodkový vek sa ale kvôli stále vyššiemu priemernému veku obyvateľstva výrazne zvyšuje v celej Európe, v Rusku, v Číne, na celom svete. Strana Smer i ostatní populisti ľudí iba klamú, že Slovensko môže byť celosvetovou výnimkou. O 10 – 15 rokov ľudia síce budú môcť ísť na dôchodok v nižšom veku, ale dôchodky budú v pomere k platom ešte nižšie, ako dnes, pretože zvyšovanie sociálnych odvodov si nikto nevie predstaviť, už teraz sú vysoké, na sociálne zabezpečenie ide až tretina z platov zamestnancov.
Aký mate názor na trestnoprávnu zodpovednosť politikov?
Politici už dnes nemajú prakticky žiadnu imunitu, politik teda má trestnoprávnu zodpovednosť ako každý iný človek. Na mnohých kauzách ale vidíme, že súčasný systém nefunguje. Strana Za ľudí preto presadzuje pri verejných funkciách zavedenie systému hmotnej zodpovednosti za škodu spôsobenú štátu. Politici, ktorí štátu spôsobia škodu, musia byť potrestaní. Nie je to ale všeliek, predovšetkým musíme zabezpečiť, aby sa nevýhodné zmluvy nepodpisovali. Preto chceme po voľbách zaviesť opatrenia, ako osobitným spôsobom kontrolovať a hodnotiť hlavne väčšie zmluvy. Zabránime tak predraženým nákupom, prenájmom alebo systémom na výber mýta, z ktorého má stovky miliónov eur schránková firma na Cypre, aké tu roky predvádzal Smer.
