BRATISLAVA – O päť rokov bude Slovensko potrebovať desaťtisíc nových učiteľov. V súčasnosti však hrozí riziko, že získavanie pedagógov bude aj pre ich nedostatočnú finančnú motiváciu predstavovať vážny problém. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR totiž analyzoval odmeňovanie učiteľov a upozorňuje, že platové podmienky sú jedným z kľúčových faktorov, ktorý ovplyvňuje záujem mladých ľudí o učiteľské povolanie.
Podľa analytikov kontrolného úradu je vážna situácia najmä v Bratislavskom kraji, kde platy učiteľov dosahujú 60 percent priemernej regionálnej mzdy vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov. Informoval o tom hovorca NKÚ Marek Papajčík.
Výsledky posledného medzinárodného testovania žiakov základných škôl (PISA 2018) potvrdili dlhodobé zaostávanie slovenských žiakov, a to nielen v porovnaní s okolitými krajinami. Podľa národnej autority pre externú kontrolu je jedným z dôležitých predpokladov zvyšovania kvality celého vzdelávacieho procesu podpora rastu atraktivity učiteľského povolania. „Nedostatočné výdavky do podpory rozvoja školstva sa okrem iného premietajú aj do nízkeho mzdového ohodnotenia učiteľov, ktoré je jedným z kľúčových faktorov ovplyvňujúcich záujem mladých ľudí o štúdium pedagogiky a prácu v školstve,“ uvádza Papajčík v tlačovej správe.
Z pohľadu národnej kontrolnej inštitúcie je pre rast atraktivity učiteľského povolania podstatný najmä dobre a motivujúco nastavený systém odmeňovania. Zistenia OECD z roku 2019 ukazujú, že bezmála 5 percent slovenských učiteľov je presvedčených, že ich práca je spoločensky ocenená a viac ako polovica študentov stredných škôl podľa Inštitútu vzdelávacej politiky odmieta pokračovať v štúdiu na pedagogických fakultách vysokých škôl práve pre zlé finančné ocenenie učiteľského povolania. Slovenská spoločnosť tak dnes podľa NKÚ stojí pred strategickou výzvou ako zatraktívniť učiteľské povolanie.
Mzda rástla
Podľa analýzy NKÚ SR priemerná mesačná mzda pedagogických zamestnancov základných škôl v období rokov 2012 až 2018 každoročne rástla. V roku 2018 dosiahla hodnotu 1 204 eur a od roku 2012 vzrástla o 406 eur. Na druhej strane, podiel odmien a osobného príplatku na celkovej mzde pedagogických zamestnancov dosahoval v roku 2018 v priemere iba necelú polovicu úrovne, ktorú by preferovali samotní učitelia. Miera zásluhovosti v odmeňovaní pedagogických zamestnancom škôl dlhodobo stagnuje, prípadne mierne klesá.
Navyše, takmer 5 percent škôl nevyplácalo v roku 2018 svojím pedagogickým zamestnancom žiadne odmeny a 13 percent škôl žiadne osobné príplatky. Analytici NKÚ SR sa vo svojej analýze opierajú aj o závery viacerých tematických štúdií, ktoré preukazujú existenciu pozitívneho efektu odmeňovania učiteľov založeného na ich výkonoch nielen v nadväznosti na lepšie vedomostné výsledky žiakov, ale tiež na udržanie kvalitných jednotlivcov v školskom systéme.
NKÚ zároveň konštatuje, že regionálne rozdiely v odmeňovaní pedagogických zamestnancov sú v nominálnom vyjadrení relatívne nízke. Kontrolná inštitúcia však upozorňuje, že pedagogickí zamestnanci v Bratislavskom kraji v roku 2018 v priemere zarábali 61 percent priemernej regionálnej mzdy osôb s vysokoškolským vzdelaním 2. stupňa. V prípade mužov išlo o ešte alarmujúcejšiu hodnotu, ktorá sa dostala na úroveň 50 percent priemernej mzdy zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním v ostatných profesiách.
„Potenciálnym dôsledkom identifikovaných skutočností môžu byť mimo iného aj problémy s obsadením 1 240 dodatočných, resp. voľných pracovných miest pedagogických a odborných pracovníkov a učiteľov základných škôl v Bratislavskom kraji do roku 2024. V Bratislavskom kraji pritom zriaďovatelia škôl už dnes zápasia s nedostatkom kvalifikovaných pedagogických zamestnancov. Z celoštátneho pohľadu je okrem iného zaujímavá štatistika, ktorá ukazuje, že percento žien – učiteliek je na Slovensku jedno z najvyšších spomedzi 31 krajín OECD – 82 percent (priemer 68 percent). Väčší podiel učiteliek je len v piatich analyzovaných krajinách – Estónku, Gruzínsku, Litve, Lotyšsku a Rusku,“ konštatuje NKÚ.
