BRATISLAVA - Posledné prieskumy zatriasli viacerými štandardnými politickými subjektmi, ktoré poznáme už niekoľko rokov a v parlamente teda nie sú žiadnymi nováčikmi. Príchodom novotvarov sa prirodzene hlasy preskupili do iných strán a hnutí. Dôsledkom tohto javu je fakt, že mnohé subjekty sa ocitli na hranici zvoliteľnosti. Koalícia ako PS/Spolu má ešte ďalší problém.
Posledné prieskumy rozhodne nefavorizujú strany ako SaS, KDH či SNS. Ide o hnutia, ktoré voliči dôverne poznajú a v parlamente nie sú žiadnymi začiatočníkmi. V súčasnosti sa ale môžu boriť s problémom možného postupu do parlamentu. Ten určuje minimálne, 5-percentné kvórum voličov, ktoré stanovuje zákon.
SaS môže mať problém
K stratám štandardných strán sa vyjadril aj politológ Radoslav Štefančík. Začal liberálnou SaS. "Táto strana sa pred voľbami 2016 pohybovala dlho na hranici zvoliteľnosti a nakoniec vo voľbách vystrelila smerom nahor. Jej predseda Sulík tento úspech interpretuje zvyčajne ako úspech volebnej kampane strany, skutočnosť je skôr taká, že pravicový volič, ktorý pôvodne podporoval Radoslava Procházku a stranu Sieť, v poslednej chvíli precitol a nakoniec sa rozhodol pre menšie zlo," myslí si politológ.
"Po vzniku nových strán sa však SaS vrátila na svoju pôvodnú úroveň. V nasledujúcich voľbách sa však už nepredpokladá, že sa Michal Truban alebo Andrej Kiska demaskujú do takej miery, ako to svojho času urobil Radoslava Procházka, takže hranica piatich percent môže byť pre SaS skutočne vážny problém," dodal Štefančík.
Tlačenica v konzervatívnom košiari
Čo sa týka KDH, konzervatívnymi hodnotami sa teraz prezentujú viaceré subjekty. Pred rokmi to bola totiž výsostne KDH, ktorá tieto hodnoty podľa Štefančíka predstavovala. "Je preto prirodzené, že v tomto segmente je momentálne najväčšia tlačenica. Navyše, k Bohu sa hlási nielen KDH, ale rovnako extrémisti, ktorí im uberajú hlasy rovnako ako bigotní kandidáti z demokratických strán. Na Hlinovi je sympatické, že nechce mať z KDH taliban, ale predstavu o slovenskej CDU sa mu zatiaľ nedarí napĺňať," povedal Štefančík pre Topky.
Národniari a ich predsedovia
Štefančík Slovenskú národnú stranu (SNS) vníma ako dlhoročnú "značku" a niektorí jej aj práve preto stále prejavujú dôveru. "SNS má však smolu na predsedov, ktorí stranu ťahajú smerom nadol. Dankovi sa nedarí osloviť širšie masy, a to aj napriek tomu, že zastával druhú najvyššiu ústavnú funkciu," skonštatoval odborník.
Čaputovej úspech progresívcov "vyprázdnil"
Základom klesajúcich preferencií PS/Spolu je podľa Štefančíka absencia kvalitného lídra. "Koalíciu mala pôvodne do volieb ťahať Zuzana Čaputová, ale po jej neočakávanom úspechu v prezidentských voľbách sa subjekt personálne vyprázdnil. Spolu urobilo chybu, že súhlasilo s Trubanom ako volebným lídrom, pretože tento neskúsený zelenáč, pardon „nový politik“, nedokáže formulovať víziu dvojkoalície tak, ako by to robil trebárs „starý harcovník“ Miroslav Beblavý," povedal Štefančík.
Koalície musia na úspech dosiahnuť viac
Koaličné zoskupenia musia zároveň podľa našich zákonov v prípade dvoch a viac subjektov v jednom celku dosiahnuť aspoň 7-percentnú úspešnosť, aby sa mohli podeliť o mandáty v parlamente. Subjekty ako PS/Spolu vstupujú do týchto volieb ako koaličné zoskupenie, a teda to platí aj pre nich. Posledný prieskum agentúry AKO pritom dáva PS/Spolu 9,1 percent úspešnosti. Ide o výrazný pokles oproti novembrovému meraniu agentúry AKO.
Podľa slovenských zákonov je tu u koalície zloženej z dvoch alebo troch politických strán nutná minimálne 7-percentná úspešnosť, u koalície zloženej zo 4 a viac politických strán je to 10 percent. V prípade, že by ani jeden politický subjekt túto hranicu nedosiahol, zníži sa hranica z 5 na 4 percentá, zo 7 na 6 percent a z 10 na 9 percent.
