BRATISLAVA – Motív slušnosti a korektnosti v politike sa objavil v novoročných príhovoroch prezidentky Zuzany Čaputovej i premiéra Petra Pellegriniho (Smer-SD). Podľa publicistu Juraja Hrabka je to správne, lebo v posledných rokoch rastie v politickom slovníku skôr agresivita a hrubosť.
„Je to dlhodobý problém, nevznikol dnes ani včera. Politický slovník hrubne, slová strácajú svoj pôvodný význam a používajú sa ledabolo v akýchkoľvek súvislostiach,“ uviedol Hrabko v diskusii na Tablet.tv. Tento trend sa podľa neho objavil s nástupom internetu a eskaloval s rozmachom sociálnych sietí. „Pod rúškom anonymity ľudia používajú slovník, aký by si pod svojim menom použiť nedovolili,“ poznamenal Hrabko. Slovník bežných ľudí začali podľa neho nasledovať aj niektorí politici, ktorí tak dosahovali lepšie šírenie svojich statusov na internete.
„Nabaľuje sa to a ten, kto vymyslí, ako to odstrániť, by si zaslúžil Nobelovu cenu. Dá sa ísť iba príkladom a tí prví, ktorí by si mali uvedomiť význam slov, sú ľudia zúčastňujúci sa verejnej debaty a politici,“ povedal. Obidva prejavy boli podľa neho politické a poznačené nadchádzajúcimi voľbami. „Je úlohou prezidenta, aby vyzýval ľudí, aby išli k voľbám. Bez toho, aby pomenoval, ktorú stranu majú voliť,“ komentoval prezidentkin prejav Hrabko.
Chýbala zmienka o brexite
Vo všeobecnosti ho hodnotí pozitívne, aj keď v ňom podľa neho chýbala zmienka o brexite, ktorý už dnes zďaleka nie je len zahraničnopolitickou témou, ale aj vážnou témou domácej politiky. „Prejav bol pomerne všeobecný, aj keď si podľa mňa každý vedel dosadiť, koho myslela pod bývalým generálnym prokurátorom a jeho kameramanom,“ poznamenal Hrabko. „Bol to politický a nie štátnický prejav. Pani prezidentka je politička, ale ešte nie štátnička, na to má ešte málo skúseností. Ale ak to takto pôjde ďalej, môžeme sa z jej úst dočkať aj štátnického prejavu, naštartované to má dobre,“ uzavrel Hrabko.
Za politický a volebný označil Hrabko aj novoročný prejav predsedu vlády. „Peter Pellegrini sa snaží zmeniť náladu v spoločnosti. Preto hovorí o slušnosti a zodpovednej zmene,“ povedal publicista, podľa ktorého by sa od vládnej strany skôr očakávalo, že bude stavať na kontinuite. Premiér podľa neho vyzdvihol úspechy štátu a zároveň kritizoval vyhraňovanie sa časti opozičných strán voči Smeru-SD, s ktorým vopred odmietajú spoluprácu.
„Vo voľbách sa rozdajú karty. Uvidíme ako. Ale je to nebezpečné v tom, že ak vyčleníte skupinu strán, s ktorými vy po voľbách spolupracovať nechcete, tlačíte ich k tomu, aby začali spolupracovať navzájom. A teraz je ešte veľmi predčasné hovoriť o tom, ako voľby dopadnú,“ dodal.
Odmietanie Smeru-SD
Na druhej strane, opozičné strany taktikou odmietania Smeru-SD podľa Hrabka lákajú k sebe tú časť voličov, ktorá takéto prísľuby od nich očakáva. „A takéto vyhranenie sa, ísť na barikády, je podporované aj rôznymi aktivistickými médiami,“ poznamenal. Výsledky volieb podľa Hrabka môžu viesť k jednoduchému a rýchlemu vytvoreniu vlády, či už na báze dnešných koaličných alebo opozičných strán. Ak to však možné nebude, buď niektoré z dnešných opozičných strán svoj prísľub porušia, alebo bude Slovensko v patovej situácii. Napríklad rakúsky premiér a líder ľudovcov Sebastian Kurz opozičných Zelených nikdy do budúcnosti a priori neodmietal a dnes vyriešil povolebnú situáciu práve koalíciou s environmentalistami.
Na možné komplikácie v súvislosti s voľbami upozorňoval na prelome rokov aj predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) vyhlásením po slávnostnej svätej omši pri príležitosti výročia vzniku samostatnej Slovenskej republiky v katedrále sv. Martina v Bratislave. „Pán Danko nehovorí nič nové. Vo voľbách budú rozhodovať voliči. Môžu nastať aj komplikácie, bude treba hľadať kompromisy. Alebo výsledky volieb ukážu na prvý pohľad nemožnosť zostavenia vlády. A potom vstupuje do hry prezidentka Zuzana Čaputová. Ale ani ona nemôže sama rozhodovať o tom, kto bude vládnuť a kto nie,“ reagoval Hrabko.
„Dnes sa nedá predpovedať ani to, dokedy bude vládnuť kabinet Petra Pellegriniho. Pevný je iba jeden termín, do 30 dní od volieb sa musí zísť nový parlament a potom vláda podáva demisiu. Tým pádom vládne v demisii a čaká sa iba na krok prezidentky, či dá niekomu premiérske požehnanie na zostavenie novej vlády. Tá potom v parlamente získa alebo nezíska dôveru,“ uzavrel Hrabko.
