BRATISLAVA - Vyše polovica Slovákov plánuje na kúpu vianočných darčekov pre svojich blízkych minúť tento rok viac ako 50 eur. Hornou hranicou je pre nich 200 eur. Takmer tretina opýtaných plánuje za darčeky zaplatiť viac ako 200 eur a utratiť viac ako 500 eur zvažujú 3 % Slovákov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus, ktorý zrealizovala pre mBank.
Prieskum ďalej ukázal, že 12 % respondentov plánuje na vianočné darčeky pre svojich blízkych minúť sumu do 50 eur – z toho 4 % sumu do 30 eur a 8 % sumu od 31 do 50 eur. Najpočetnejšia skupina opýtaných sa vo svojich finančných plánoch na kúpu vianočných darčekov pohybuje v rozpätí od 51 do 200 eur. Dvadsať percent Slovákov plánuje totiž utratiť 51 až 100 eur, 16 % uvažuje nad sumou 101 až 150 eur a rovnaký počet opýtaných zvažuje minúť od 151 do 200 eur. Desať percent respondentov plánuje utratiť od 201 do 250 eur.
Podľa výsledkov zrealizovaného prieskumu, Slováci, ktorí plánujú svojim blízkym kupovať vianočné darčeky, preferujú zodpovednosť a šetrný prístup. Viac ako pätina (21 %) si peniaze na vianočné darčeky odkladá po celý rok. Sporiť si na vianočné darčeky pár mesiacov pred Vianocami zvykne 21 % respondentov. Zaujímavé je, že až 58 % opýtaných Slovákov si na kúpu vianočných darčekov pre svojich blízkych nepotrebuje peniaze odkladať a sporiť. „Pozitívnou správou je, že výrazná väčšina Slovákov pristupuje k najkrajším sviatkom roka finančne zodpovedne. I keď každý z nás by svojho partnera/ partnerku, či deti rád potešil hodnotným darčekom, zároveň si väčšina opýtaných uvedomuje, že Vianoce sa nemajú stať finančnou pascou pre nasledujúce mesiace,“ uviedol sociológ a riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik.
Viac ako 7 % respondentov ráta s možnosťou, že si na nákup vianočných darčekov peniaze požičia. Najčastejšie si plánujú požičať od člena rodiny, priateľa či známeho (4,7 %), niektorí tiež zvažujú využiť pomoc finančnej inštitúcie (2,5 %). Z nich si 56 % opýtaných plánuje požičať do 100 eur, 18 % zvažuje sumu medzi 101 až 200 eur, 8 % uvažuje o 201 až 300 eur a 13 % respondentov uviedlo sumu 301 až 500 eur.
mBank je digitálna banka pôsobiaca na slovenskom a českom trhu od roku 2007. Na slovenský trh prišla ako prvá nízkonákladová banka novej generácie. Počas dvanástich rokov sa pre ňu rozhodlo viac ako 280-tisíc klientov. Vďaka praktickej mobilnej aplikácii môžu mať zákazníci mBank svoju banku kedykoľvek po ruke a jednoducho tak vyriešiť všetko čo potrebujú. Materská poľská spoločnosť mBank spadá pod nemeckú skupinu Commerzbank.
Komora exekútorov upozorňuje, aby sa ľudia zbytočne nezadlžovali
Slovenská komora exekútorov (SKE) upozorňuje občanov, aby sa pred Vianocami zbytočne nezadlžovali. Podľa komory môže podcenenie situácie pod vplyvom emócií viesť k finančným problémom, ktoré sa najmä u sociálne slabších vrstiev obyvateľstva neraz končia exekúciou.
"Emócie v predvianočnom období môžu výrazne ovplyvniť racionálne zváženie človeka, či zvládne splácanie nových dlhov. Emotívnu atmosféru umocňujú všadeprítomné reklamy bánk i pôžičkových spoločností, ktoré predstavujú pôžičku pred Vianocami ako niečo prirodzené. Už s prvou splátkovou povinnosťou však môže prísť kruté vytriezvenie," upozornila hovorkyňa SKE Stanislava Kolesárová.
Kolesárová tiež vysvetlila, že podľa tohtoročných údajov je Slovensko lídrom v zadlžovaní sa obyvateľstva v rámci celého regiónu, pričom spotrebné úvery tvoria viac ako štvrtinu všetkých dlhov občanov. Ekonómovia navyše podľa nej upozorňujú na riziko hospodárskej krízy či výrazného spomalenia ekonomiky.
Kolesárová pripomenula aj problém tzv. dlhovej špirály. "Ak človek neodhadne svoje schopnosti splácať riadne dlhy, prípadne mu to znemožní neočakávaná životná udalosť, môže sa dostať do takzvanej dlhovej špirály, keď splácanie jednej pôžičky prekrýva ďalšou, obvykle s ešte horšími podmienkami. To však neraz môže skončiť až exekúciou, ktorá prinesie občanovi ďalšie náklady," uviedla hovorkyňa.
Problémom podľa SKE nemusí byť len vzatie si pôžičky, ale aj ručenie niekomu inému. Ľudia to totiž vnímajú ako priateľskú či rodinnú službu, viac formalitu ako hrozbu skutočného záväzku. "Ostanú potom prekvapení, keď od nich veriteľ začne reálne požadovať splatenie dlhu za nesplácajúceho dlžníka," dodáva Kolesárová.
Ak sa občania rozhodnú prevziať na seba pred Vianocami nové záväzky, komora im odporúča, aby hľadali alternatívu, ktorá ich v budúcnosti čo najmenej finančne zaťaží. „Určite je výhodnejšie vziať si úver z banky ako z nebankovej spoločnosti, ktorá má nastavené menej prísne kritériá na bonitu klientov," odporučila Kolesárová, pričom najdôležitejším parametrom podľa nej nie je úroková sadzba, ale takzvaná Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN). Tá odráža všetky náklady na úver, vrátane rôznych poplatkov či poistenia. "Pri kreditných kartách sa zasa výrazne oplatí splatiť dlh v rámci bezúročného obdobia," uzavrela.
