POPRAD - Slovenský chatár a vysokohorský nosič Peter Petras z Rainerovej chaty vo Vysokých Tatrách sa v piatok chystá demonštrovať pred budovu Národnej rady SR v Bratislave. Poukázať chce na nesplnenie sľubov zo strany niektorých poslancov, konkrétne ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej, predsedu výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Petra Antala a podpredsedu Národnej rady SR Andreja Hrnčiara. Petras žiada doplnenie zákona o správe majetku štátu, v snahe udržať si chatu, ktorú obnovil a o ktorú sa on a jeho syn starajú od roku 1998. Podľa jeho slov mu mali menovaní v tomto smere prisľúbiť pomoc, no doteraz tak neurobili. Protestovať bude v piatok 6. decembra od 11:30 do 12:00 pred parlamentom.
Vlastníkom Rainerovej chaty neďaleko Hrebienka sú Štátne lesy Tatranského národného parku. Obnoviť sa ju však podarilo práve vďaka aktivitám Petra Petrasa. Po prvýkrát s ním uzavreli lesy zmluvu o výpožičke chaty v roku 2000, o rok neskôr bola uzatvorená nájomná zmluva s platnosťou do 31. decembra 2014. Podpisom dodatku k zmluve sa nájomcom chaty stal Petrasov syn, Peter Petras ml. Práve jemu bola chata prenajatá aj v roku 2015. Ešte predtým však museli Petrasovci o chatu zabojovať.
Podľa novely zákona o správe majetku štátu, ktorá nadobudla účinnosť v roku 2013, musia štátne lesy vyhlasovať súťaž na nájomcu chát len na dva roky, rozhoduje aj najvyššia cenová ponuka. Za zachovanie Rainerovej chaty v rukách Petrasa sa vtedy spisovala aj petícia, podporilo ju 35-tisíc ľudí. Do výberového konania o nájom chaty sa prihlásili traja uchádzači, no jedine Petras ml. splnil zákonom stanovené podmienky a chatu získal napokon na desať rokov. Hoci do skončenia nájmu je ešte päť rokov, Petras starší sa už vopred chce uistiť, že o chatu, v ktorej je podľa neho 90 percent jeho majetku, nepríde. Pociťuje obrovskú nespravodlivosť, že by musel súťažiť s niekým, kto ničím neprispel k záchrane a revitalizácii tejto chaty.
Petras st. preto žiada úpravu zákona o správe majetku štátu. „Zákon chceme doplniť o to, aby ten, kto si prenajal nehnuteľnosť, ktorá bola schátraná, nepoužívateľná a obnovil ju za svoje prostriedky, rovnako aj sprevádzkoval, nebude súťažiť, ale bude mať opciu alebo sa mu predá bez pozemku,“ povedal s tým, že tento návrh predniesol aj ministerke Matečnej. Ani ona však podľa neho svoj prísľub pomôcť nenaplnila.
Tatranský chatár vníma piatkovú demonštráciu zároveň ako odštartovanie antivolebnej kampane. „Pán Hrnčiar sa sám pred tromi rokmi ponúkol, že nám ako poslanec pomôže, predsa poslanci majú zákonodarnú iniciatívu. Mohol navrhnúť doplnenie zákona o verejnej súťaži z roku 1993,“ povedal Petras, podľa ktorého sa mu však už poslanec od polovice tohto roka neozval. „Stretol som sa s ním, vysvetlil mi jeho situáciu. Myslím si, že mu Rainerova chata právom patrí, že to vybudoval a urobil tam všetko, ale jednoducho som zistil, keď som preveroval situáciu, že zákon je zákon a bolo by to obídenie zákona,“ uviedol Hrnčiar, ktorý sa v tomto smere radil aj s kolegami z parlamentu. Podľa jeho slov by takáto novela ani nemohla prejsť.
Najstaršiu chatu vo Vysokých Tatrách postavil v roku 1863 Ján Juraj Rainer. Po postavení chaty Kamzík v roku 1884 zanikla, obnoviť sa ju podarilo až v roku 1998 vďaka Petrovi Petrasovi. Odvtedy slúži verejnosti ako chata s malým občerstvením bez podávania jedál a poskytovania ubytovania. V priestoroch najmenšej a zároveň najstaršej chaty vo Vysokých Tatrách si môžu návštevníci pozrieť malú expozíciu histórie a súčasnosti horských nosičov, zbierku starého horolezeckého náradia a starých lyží. Návštevníci sa k Rainerovej chate dostanú z Hrebienka alebo od Zamkovského chaty po červenej magistrále.
