Na snímke je plénum ÚS SR, uprostred predsedníčka ÚS SR Ivetta Macejková. (Zdroj: TASR)
KOŠICE - Ženám na Slovensku budú môcť na ich žiadosť naďalej legálne vykonávať potraty do 12. týždňa tehotenstva. Vyplýva to z dnešného rozhodnutia Ústavného súdu o podnete poslancov na čele s kresťanskými demokratmi (KDH).
Súd však označil za protiústavnú ministerskú vyhlášku, ktorá umožňovala umelé potraty v prípade genetických porúch plodu až do 24. týždňa tehotenstva.
Spor o interrupcie bol zrejme najsledovanejším prípadom pred Ústavným súdom za posledné roky. Konflikt medzi odporcami umelých potratov z konzervatívneho KDH a liberálnou Alianciou nového občana takmer rozštiepil predošlú vládnu koalíciu premiéra Mikuláša Dzurindu. Podľa katolíckej cirkvi, ktorá patrí k tradičným odporcom potratov, nie je dnešné rozhodnutie súdu správne. Verdikt naopak privítala Spoločnosť pre plánované rodičovstvo.
Jednotlivé strany sporu sa však naďalej nezhodujú v tom, či sa po dnešnom rozhodnutí súdu budú môcť vykonávať potraty geneticky porušených plodov aj po 12. týždni tehotenstva.
Zástupca Národnej rady pred súdom Miroslav Abelovský tvrdí, že po zrušení časti vyhlášky nebudú potraty z genetických dôvodov limitované vôbec. "Ústavný súd nespochybnil oprávnenosť vykonať interrupcie z genetického dôvodu aj po tejto (12-týždňovej) lehote," povedal Abelovský novinárom. Argumentoval pritom interrupčným zákonom, ktorý pri zdravotných či genetických dôvodoch umelý potrat časovo neohraničuje.
S tým však nesúhlasil právny zástupca odporcov potratov, poslanec za KDH Daniel Lipšic. "To je absurdný výklad," reagoval pre ČTK. Na potraty z genetických dôvodov sa totiž podľa neho po novom bude vzťahovať 12-týždňová lehota.
Sporná vyhláška stratí účinnosť dňom jej uverejnenia v Zbierke zákonov, čo môže trvať niekoľko dní či týždňov. Abelovský napriek tomu tvrdil, že pre lekárov i ženy bude záväzná ešte ďalších šesť mesiacov, teda až do straty jej platnosti.
Do šiestich mesiacov od uverejnenia dnešného rozhodnutia súdu by mala Národná rada podľa Abelovského prijať novelu zákona o umelom prerušení tehotenstva a priamo v zákone určiť limit, do ktorého štádia tehotenstva možno vykonať potrat z genetických dôvodov. V minulosti návrhy na zmenu regulácie potratov vyvolávali v Národnej rade ostré spory medzi zástancami a odporcami potratov.
Proti potratom vystupovala najmä katolícka cirkev, ku ktorej sa hlásia vyše dve tretiny občanov Slovenska. V porovnaní s inými prevažne katolíckymi krajinami, ako je Poľsko alebo Írsko, ostávajú pravidlá interrupcií na Slovensku naďalej voľnejšie. Zatiaľ čo odporcovia potratov tvrdia, že ide o vraždu nenarodeného dieťaťa, ich obhajcovia argumentujú, že rozhodovanie o prerušení tehotenstva je výlučným právom ženy.
"Ide o šalamúnske rozhodnutie, ale nie dobré, ani správne, pretože ten základný rozpor tu zostal, a to nielen nejaký rozpor náboženský," povedal ČTK hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik. Podľa cirkvi totiž ľudský život začína od počatia. "Ak ústava hovorí, že život je chránený pred narodením, tak my sa pýtame, akým spôsobom niekto zadefinuje, že toto obdobie je od 12. týždňa," dodal hovorca katolíckych biskupov.
"Vítame toto stanovisko, pretože právne dôvody neexistovali, prečo by mal byť náš zákon protiústavný. Potvrdilo to, že ostávame súčasťou demokratickej Európy, ktorá jednak rešpektuje ženu ako rovnoprávnu ľudskú bytosť a na druhej strane aj chráni život plodu," reagovala známa ženská aktivistka zo Spoločnosti pre plánované rodičovstvo Oľga Pietruchová.
Ministerstvo zdravotníctva zatiaľ nevedelo povedať, či plánuje pripraviť zmenu súčasného zákona o umelom prerušení tehotenstva. "Počkáme si, kým nám oficiálne doručia stanovisko Ústavného súdu, budeme ho analyzovať a potom sa vyjadríme," povedala ČTK hovorkyňa ministerstva Silvia Balázsiková.
Na Slovensku po páde komunizmu postupne počet potratov klesal. Kým napríklad v roku 1988 sa spravilo 51.000 umelých prerušení tehotenstva, vlani to bolo už 14.243. Podľa sociologičky Sylvie Porubänovej je dôvodom okrem iného zvýšená osveta a informovanosť, ale aj lepší prístup k plánovaniu rodičovstva.
Spor o interrupcie bol zrejme najsledovanejším prípadom pred Ústavným súdom za posledné roky. Konflikt medzi odporcami umelých potratov z konzervatívneho KDH a liberálnou Alianciou nového občana takmer rozštiepil predošlú vládnu koalíciu premiéra Mikuláša Dzurindu. Podľa katolíckej cirkvi, ktorá patrí k tradičným odporcom potratov, nie je dnešné rozhodnutie súdu správne. Verdikt naopak privítala Spoločnosť pre plánované rodičovstvo.
Jednotlivé strany sporu sa však naďalej nezhodujú v tom, či sa po dnešnom rozhodnutí súdu budú môcť vykonávať potraty geneticky porušených plodov aj po 12. týždni tehotenstva.
Zástupca Národnej rady pred súdom Miroslav Abelovský tvrdí, že po zrušení časti vyhlášky nebudú potraty z genetických dôvodov limitované vôbec. "Ústavný súd nespochybnil oprávnenosť vykonať interrupcie z genetického dôvodu aj po tejto (12-týždňovej) lehote," povedal Abelovský novinárom. Argumentoval pritom interrupčným zákonom, ktorý pri zdravotných či genetických dôvodoch umelý potrat časovo neohraničuje.
S tým však nesúhlasil právny zástupca odporcov potratov, poslanec za KDH Daniel Lipšic. "To je absurdný výklad," reagoval pre ČTK. Na potraty z genetických dôvodov sa totiž podľa neho po novom bude vzťahovať 12-týždňová lehota.
Sporná vyhláška stratí účinnosť dňom jej uverejnenia v Zbierke zákonov, čo môže trvať niekoľko dní či týždňov. Abelovský napriek tomu tvrdil, že pre lekárov i ženy bude záväzná ešte ďalších šesť mesiacov, teda až do straty jej platnosti.
Do šiestich mesiacov od uverejnenia dnešného rozhodnutia súdu by mala Národná rada podľa Abelovského prijať novelu zákona o umelom prerušení tehotenstva a priamo v zákone určiť limit, do ktorého štádia tehotenstva možno vykonať potrat z genetických dôvodov. V minulosti návrhy na zmenu regulácie potratov vyvolávali v Národnej rade ostré spory medzi zástancami a odporcami potratov.
Proti potratom vystupovala najmä katolícka cirkev, ku ktorej sa hlásia vyše dve tretiny občanov Slovenska. V porovnaní s inými prevažne katolíckymi krajinami, ako je Poľsko alebo Írsko, ostávajú pravidlá interrupcií na Slovensku naďalej voľnejšie. Zatiaľ čo odporcovia potratov tvrdia, že ide o vraždu nenarodeného dieťaťa, ich obhajcovia argumentujú, že rozhodovanie o prerušení tehotenstva je výlučným právom ženy.
"Ide o šalamúnske rozhodnutie, ale nie dobré, ani správne, pretože ten základný rozpor tu zostal, a to nielen nejaký rozpor náboženský," povedal ČTK hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik. Podľa cirkvi totiž ľudský život začína od počatia. "Ak ústava hovorí, že život je chránený pred narodením, tak my sa pýtame, akým spôsobom niekto zadefinuje, že toto obdobie je od 12. týždňa," dodal hovorca katolíckych biskupov.
"Vítame toto stanovisko, pretože právne dôvody neexistovali, prečo by mal byť náš zákon protiústavný. Potvrdilo to, že ostávame súčasťou demokratickej Európy, ktorá jednak rešpektuje ženu ako rovnoprávnu ľudskú bytosť a na druhej strane aj chráni život plodu," reagovala známa ženská aktivistka zo Spoločnosti pre plánované rodičovstvo Oľga Pietruchová.
Ministerstvo zdravotníctva zatiaľ nevedelo povedať, či plánuje pripraviť zmenu súčasného zákona o umelom prerušení tehotenstva. "Počkáme si, kým nám oficiálne doručia stanovisko Ústavného súdu, budeme ho analyzovať a potom sa vyjadríme," povedala ČTK hovorkyňa ministerstva Silvia Balázsiková.
Na Slovensku po páde komunizmu postupne počet potratov klesal. Kým napríklad v roku 1988 sa spravilo 51.000 umelých prerušení tehotenstva, vlani to bolo už 14.243. Podľa sociologičky Sylvie Porubänovej je dôvodom okrem iného zvýšená osveta a informovanosť, ale aj lepší prístup k plánovaniu rodičovstva.
