BRATISLAVA - Na verejnú hádku Daniely Švecovej s Jarmilou Urbancovou dopláca najmä justícia. Uviedol to Ľuboš Kostelanský z Transparency International Slovensko. Obe aktérky výmeny názorov podľa neho sledujú svoje vlastné záujmy. Podpredsedníčka Najvyššieho súdu SR Jarmila Urbancová a bývalá predsedníčka Daniela Švecová si už niekoľko dní vymieňajú stanoviská cez médiá.
Výmenu názorov odštartoval audit súdu po odchode Švecovej. Ten podľa Urbancovej odhalil nehospodárne nakladanie s finančnými zdrojmi súdu, pričom napríklad Švecovej tajomník Ivan Solej dostával štedré odmeny. Švecová následne tieto tvrdenia odmietla a tiež doplnila, že na finančnom chode inštitúcie sa podieľala aj Urbancová. Paradoxom je, že Urbancovú na post podpredsedníčky súdu navrhla práve Švecová. Najvyšší súd je v súčasnosti bez predsedu a vedie ho práve podpredsedníčka Urbancová. Nového predsedu bude Súdna rada SR hľadať na konci novembra..
„Bývalá predsedníčka súdu Daniela Švecová sa útokom na Jarmilu Urbancovú pokúša predovšetkým odvrátiť dôsledky pochybení v hospodárení súdu pod jej vedením. Súčasná zastupujúca šéfka súdu Urbanová sa kritikou Švecovej zase snaží najmä odraziť výzvy na jej odstúpenie z funkcie v súvislosti s komunikáciou so sudcom Vladimírom Sklenkom, ktorý od nej vyťahoval informácie pre Mariana K. V ostrej výmene názorov sa obe predstaviteľky justície snažia navzájom usvedčiť z nečistých úmyslov. Ich úprimnému záujmu o blaho Najvyššieho súdu však nemožno uveriť. Obe totiž hrajú o svoje prežitie. Na ich verejnú hádku tak dopláca najmä slovenská justícia a jej dobré meno,“ uviedol Kostelanský.
Podľa analytika z Transparency nemusel súčasný stav na najvyššom súde nastať, ak by konala Súdna rada SR. „K nehospodárnemu nakladaniu so státisíckami eur, ktoré konštatovali ministerskí kontrolóri, by nemuselo dôjsť, keby vo funkcii nepresvedčivú Švecovú posunula po dosiahnutí dôchodkového veku 65 rokov Súdna rada už pred časom na odvolanie prezidentovi. V čele Najvyššieho súdu by zase teraz dočasne nestála morálne pochybná Urbancová, ak by bolo prostredie slovenskej justície schopné generovať kvalitné personálne nominácie a voľby čelných predstaviteľov by nekončili neúspechom, ako tomu bolo, napríklad, v septembri pri voľbe predsedu najvyššieho súdu,“ dodal analytik.
Sudcovia, respektíve členovia Súdnej rady SR, sa nechcú k situácii príliš vyjadrovať. Na otázku, či je vhodné, aby si vrcholní predstavitelia justície posielali odkazy cez médiá, odpovedali tak, že sa to pri názorovej odlišnosti stáva, ale celá situácia je záležitosťou zainteresovaných. Rada bude na konci novembra voliť nového predsedu Najvyššieho súdu SR. V hre sú dvaja kandidáti, pričom sa bude rozhodovať medzi Alenou Šiškovou a Jánom Šikutom. Šiškovú navrhla na tento post spomínaná Švecová, Šikutu člen súdnej rady Branislav Jablonka. Po zvolení na pôde súdnej rady musí ešte kandidáta vymenovať prezidentka. Šikuta sa v tomto roku uchádzal aj o talár na Ústavnom súde SR. Sudkyňa Šišková pôsobila v minulosti v súdnej rade, kde bola od roku 2012.
