PRAHA - Študentská demonštrácia zo 17. novembra 1989, brutálne potlačená bezpečnostnými silami na Národnej triede v Prahe, neušla ani pozornosti vtedajších československých médií. Tlači, rozhlasu i televízii ale nejaký čas trvalo, než pod vplyvom udalostí začali prinášať objektívne správy. Ako prvé narušili zavedené poriadky niektoré denníky, o poznanie zložitejšia bola situácia v televízii a rozhlase. Nakoniec ale aj tam zvíťazili hlasy volajúce po otvorenom informovanie verejnosti.
Ako píše vo svojej podrobnej štúdii mediálny odborník Milan Šmíd, objavili sa informácie o demonštrácii už v piatok 17. novembra večer, napríklad televízia ale len odvysielala správu Československej tlačovej kancelárie (ČTK). "Akciu aj následný sprievod zneužila skupina osôb, neslávne známych z rôznych protispoločenských vystúpení v minulom období... poriadkové jednotky boli nútené prijať opatrenia na zabezpečenie pokoja a poriadku," stálo na konci agentúrneho textu, ktorý prevzali aj ďalšie médiá.
Sobotné vydanie denníkov sa venovalo najmä popisu oficiálnej spomienkovej akcie na Albertove, o následnom sprievode do centra sa zmieňovalo len na okraj. Výnimkou bola Lidová demokracie (noviny vydávané Československou stranou ľudovou, predchodkyňou KDU-ČSL), ktorá ako prvá informovala o tom, že moc proti manifestácii nasadila brutálnu silu. "Poriadkové sily po niekoľkonásobne opakovaných výzvach k rozchodu a uvoľneniu Národnej triedy tvrdo zasiahli," napísal denník.
Lidová demokracie ale nebola jediným denníkom, ktorý sa - aj vďaka osobným väzbám redaktorov na niektorých predstaviteľaov disentu - už od prvých dní úspešne snažil vymaniť z cenzúrnych obmedzení. Výraznú úlohu zohralo Svobodné slovo, patriace Československej strane socialistickej, v ktorom sa už od pondelka 20. novembra objavovali okrem iného informácie o štrajku divadelníkov. V rovnaký deň tiež ČTK otvorene informovala o demonštrácii na Václavskom námestí, čo si všimla aj agentúra Reuters.
O trochu pozadu zostala spočiatku Mladá fronta, ktorá s podporou zväzáckeho vedenia napríklad kritizovala tvrdosť zásahu. Denník sa otvoril necenzurovaným informáciám až potom, čo ho prestala viesť dlhoročná šéfredaktorka Miloslava Moučková. Vernosť oficiálnej straníckej línii naopak zachovávalo Rudé právo a pomerne dlho tiež odborárska Práca. Zmeny v redakciách ale boli len jednou stranou mince. Rovnako dôležité bolo v novembri 1989 tiež dostať informácie o tom, čo sa deje v Prahe, k čitateľom v regiónoch.
A to nebolo jednoduché, ako dokladajú dobové svedectvá. "Okolo hrčal vlak, z ktorého padali balíky novín. Opodiaľ stál nákladiak a traktor. Do poľa sa rozletelo niekoľko výtlačkov Svobodného slova. Postavy v tme zbierali noviny a rýchlo ich nakladali na valníky," opísal v Svobodnom slove svoj zážitok z okolia Bakova nad Jizerou dokumentarista Ján Vaculík. Hoci sa správy o sabotážach objavovali aj z ďalších miest, nepodarilo sa ich nikdy presvedčivo dokázať a teda ani odhaliť ich iniciátorov.
Napriek snaženiu novinárov z denníkov ale bolo jasné, že osud revolúcie závisí najmä na najvplyvnejšom médiu, teda televízii. Už v prvých dňoch sa na Kavčích horách vytvorila skupina zamestnancov volajúcich po zmenách, cez víkend 18. a 19. novembra sa ale Čs. televízia - podobne ako rozhlas - držala oficiálnej línie a snažila sa najmä vyvrátiť fámu o údajnom úmrtí jedného z protestujúcich na Národnej triede. Čoskoro sa ale pomery v televízii (i rozhlase, kde však pomalšie) začali meniť.
Hoci bola televízia pod bedlivým dozorom bezpečnostných orgánov (a dokonca sa nakrátko spustila akcia, pripravená režimom pre prípad krízy), objavili sa vďaka nátlaku zamestnancov už pomerne skoro na obrazovke informácie o dianí v Prahe. Prvou lastovičkou boli vstupy z demonštrácie na Václavskom námestí v stredu 22. novembra, o deň neskôr potom televízia priniesla reportáž o nepodarenom vystúpení šéfa pražských komunistov Miroslava Štěpána pred robotníkmi v ČKD.
Zlomovým okamihom sa aj pre médiá stal piatok 24. novembra, kedy podalo demisiu vedenie KSČ. V tom čase už podľa Milana Šmída konali médiá úplne slobodne, bez ohľadu na formálne existujúci dozor. Cez víkend sa konali na Letnej státisícové demonštrácie, prenášané televíziou v priamom prenose, na obrazovke sa tiež v sobotu večer prvýkrát objavil Václav Havel, a to v relácii "Na aktuálnu tému". O generálnom štrajku, ktorý 27. novembra zavŕšil desať dní revolúcie, už médiá informovali úplne otvorene.
