BRATISLAVA – Najväčšími problémami bytovej politiky na Slovensku sú akútny nedostatok cenovo dostupných nájomných bytov a to, že bývanie na Slovensku sa stále nevníma ako právo a prístup k nemu ako samozrejmosť. Povedala to Nina Beňová z občianskeho združenia (OZ) Proti prúdu, ktoré na viacerých úrovniach vykonáva aktivity na ukončovanie bezdomovectva na Slovensku.
Koncepcia štátnej bytovej politiky, ktorá na Slovensku platí do roku 2020, hovorí, že každý si má zabezpečiť bývanie predovšetkým vlastným snažením. Problém vidí Beňová aj v pretrvávajúcej nevôli miest nájomné byty pre svojich obyvateľov zabezpečovať, aktuálne chýbajúcej stratégii a nedostatku legislatívnych nástrojov, ktoré by to pomohli zmeniť. Po roku 1993 museli mestá a obce podľa zákona o vlastníctve bytov za veľmi výhodné ceny odpredať nájomné byty každému, kto o to požiadal a spĺňal zákonné kritériá. „To spôsobilo, že mestá a obce boli doslova prinútené zbaviť sa svojich starých nájomných bytov a k výstavbe nových nepristúpili v takom objeme, ako to bolo potrebné,“ priblížila Beňová.
Verejné nájomné byty alebo podľa zákona aj sociálne byty sú postavené a nadobudnuté so spoluúčasťou verejných zdrojov. Spravujú ich verejné inštitúcie, najčastejšie mestá a obce, no zákon to umožňuje aj vyšším územným celkom a štátu. Výstavbu obecných bytov dotuje štát v rozsahu od 25 percent do 85 percent obstarávacej ceny bytu väčšinou podľa jeho veľkosti a štandardu. Štát tiež poskytuje mestám a obciam pôžičku cez Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB) s maximálne jedenpercentným úrokom na dofinancovanie výstavby. „Mestá a obce však tieto dotácie a pôžičky nevyužívajú naplno a byty nestavajú v takom objeme, v akom by mali,“ hovorí Beňová.
Podľa údajov Ministerstva dopravy a výstavby SR sa v posledných rokoch z verejných zdrojov podporila výstavba približne 1300 až 1500 bytov ročne, pričom celkový počet postavených bytov je približne 15.000 ročne. „Čakacie lehoty na nájomný byt sú v každom meste a obci iné, pretože každá obec si určuje vlastný spôsob prideľovania bytov a disponuje aj iným objemom,“ vysvetlila Beňová. Podľa jej skúseností to môže trvať od niekoľkých mesiacov až po niekoľko rokov. „Napríklad na mestský nájomný byt v Bratislave sa čaká päť až sedem rokov,“ uviedla.
Dlhé čakacie lehoty podľa nej mnohých záujemcov odrádzajú od toho, aby o mestský nájomný byt požiadali, čo skresľuje reálny záujem ľudí, ktorí by takéto byty potrebovali a využili, keby boli k dispozícii. „Nedostatok cenovo dostupných bytov spôsobuje, že v súčasnosti najmä väčšie mestá už môžu cítiť odliv obyvateľov, ktorí tam síce pracujú, ale bývanie si lacnejšie zabezpečujú v okolitých obciach, kam potom, samozrejme, aj plynú podielové dane,“ konštatuje Beňová. Predpokladá, že tento trend bude mať v blízkej budúcnosti priaznivý vplyv na výstavbu mestských bytov, pretože mestá si budú chcieť udržať mladé rodiny či pracujúcich na svojom území.
