Minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa (Zdroj: ČTK)
BRATISLAVA - Koaličný spor o prevody pôdy v Slovenskom pozemkovom fonde (SPF) vyústi do odchodu ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu (ĽS-HZDS) z funkcie.
Premiér Robert Fico dal Jureňovi ultimátum, že pokiaľ neodstúpi sám, podá prezidentovi v piatok návrh na jeho odvolanie. ĽS-HZDS odpovie na premiérovu výzvu po zasadnutí poslaneckého klubu dnes podvečer.
"Pokiaľ sa pán minister rozhodne zotrvať vo svojej funkcii, v piatok o desiatej hodine navštívim pána prezidenta a podám mu návrh na odvolanie pána Jureňu," vyhlásil Fico na tlačovej konferencii. Doterajšie koaličné rokovania o kríze totiž podľa neho neboli úspešné. Jureňu osobne požiadal o odstúpenie dnes dopoludnia.
Fico pripustil, že jeho požiadavka môže viesť k rozpadu koalície. "Som si absolútne plne vedomý dôsledkov, ktoré moja žiadosť na pána ministra Jureňu môže mať na činnosť a existenciu súčasnej vládnej koalície (...). Pre mňa je transparentnosť a čistota tejto vlády dôležitejšia ako zotrvávanie tejto vlády ďalej v existencii," povedal.
Jureňa má podľa premiéra za prípad "nevyvrátiteľnú politickú zodpovednosť" a mal by sa vzdať funkcie dobrovoľne. Preukázal by tým vraj vysokú politickú kultúru. Z ústavy vyplýva, že prezident Ivan Gašparovič by musel premiérovej žiadosti na odvolanie ministra vyhovieť. Ficovu vládu tak pravdepodobne čaká prvá výmena ministra od jej nástupu do úradu v júli 2006. Podľa koaličnej dohody patrí post ministra pôdohospodárstva HZDS.
ĽS-HZDS zatiaľ na ultimátum premiéra nereagovalo. "Dnes podvečer zasadne poslanecký klub," povedala ČTK hovorkyňa ĽS-HZDS Katarína Belická. "Nepokladáme ešte za dostatočne preukázané, že by zavinenie ministra Jureňu bolo také, aby mal odstúpiť," doplnil pre ČTK poslanec strany Jozef Halecký.
Spor o prevody pôdy v SPF vyvolali informácie o tom, že reštituenti dostali od fondu náhradnú pôdu v lukratívnych oblastiach, ktorú od nich následne vraj za malú časť ich trhovej ceny odkúpila firma GVM v čele s ľudmi údajne blízkymi Mečiarovej strane. Ficov Smer najskôr dosiahol odstúpenie námestníka šéfa fondu za ĽS-HZDS Branislava Brízu, ktorý zmluvy podpísal, Fico však trval aj na odchode Jureňu.
Bríza sa pri ohlásení svojho odchodu z funkcie bránil, že zákon vo fonde neporušil. Naopak, nepriamo obviňoval šéfa fondu a nominanta Ficovho Smeru-SD Miloslava Šebeka. Za celou kauzou bola totiž podľa neho snaha odstrániť krížovú politickú kontrolu vo fonde, v ktorom údajne dlhší čas upozorňoval na nezákonné praktiky.
Chronológia koaličnej krízy pre sporné prevody pozemkov >>
Vizitka ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu
Miroslav Jureňa sa narodil 17. júna 1954 v Skalici.
Vzdelanie: postgraduálne štúdium na Vysokej škole ekonomickej Bratislava (1989), Vysoká škola poľnohospodárska Nitra, prevádzkovo-ekonomická fakulta (1977)
Je ženatý a má jednua dcéru.
Zamestnanie: od 4. júla 2006 minister pôdohospodárstva, od roku 1990 rôzne podnikateľské aktivity. Bol členom alebo spoločníkom vo firmách, ktoré sa zaoberali poľnohospodárstvom či dopravou.
Politická kariéra:
- od júna 2007 podpredseda ĽS-HZDS
- od 4. júla 2006 člen vlády za ĽS-HZDS
- v roku 2006 zvolený za poslanca mestského zastupiteľstva v Gbeloch
- od roku 1998 člen ĽS-HZDS
- pred rokom 1998 člen Roľníckej strany, neskôr Novej Agrárnej strany, ktorá sa zlúčila s HZDS
"Pokiaľ sa pán minister rozhodne zotrvať vo svojej funkcii, v piatok o desiatej hodine navštívim pána prezidenta a podám mu návrh na odvolanie pána Jureňu," vyhlásil Fico na tlačovej konferencii. Doterajšie koaličné rokovania o kríze totiž podľa neho neboli úspešné. Jureňu osobne požiadal o odstúpenie dnes dopoludnia.
Fico pripustil, že jeho požiadavka môže viesť k rozpadu koalície. "Som si absolútne plne vedomý dôsledkov, ktoré moja žiadosť na pána ministra Jureňu môže mať na činnosť a existenciu súčasnej vládnej koalície (...). Pre mňa je transparentnosť a čistota tejto vlády dôležitejšia ako zotrvávanie tejto vlády ďalej v existencii," povedal.
Jureňa má podľa premiéra za prípad "nevyvrátiteľnú politickú zodpovednosť" a mal by sa vzdať funkcie dobrovoľne. Preukázal by tým vraj vysokú politickú kultúru. Z ústavy vyplýva, že prezident Ivan Gašparovič by musel premiérovej žiadosti na odvolanie ministra vyhovieť. Ficovu vládu tak pravdepodobne čaká prvá výmena ministra od jej nástupu do úradu v júli 2006. Podľa koaličnej dohody patrí post ministra pôdohospodárstva HZDS.
ĽS-HZDS zatiaľ na ultimátum premiéra nereagovalo. "Dnes podvečer zasadne poslanecký klub," povedala ČTK hovorkyňa ĽS-HZDS Katarína Belická. "Nepokladáme ešte za dostatočne preukázané, že by zavinenie ministra Jureňu bolo také, aby mal odstúpiť," doplnil pre ČTK poslanec strany Jozef Halecký.
Spor o prevody pôdy v SPF vyvolali informácie o tom, že reštituenti dostali od fondu náhradnú pôdu v lukratívnych oblastiach, ktorú od nich následne vraj za malú časť ich trhovej ceny odkúpila firma GVM v čele s ľudmi údajne blízkymi Mečiarovej strane. Ficov Smer najskôr dosiahol odstúpenie námestníka šéfa fondu za ĽS-HZDS Branislava Brízu, ktorý zmluvy podpísal, Fico však trval aj na odchode Jureňu.
Bríza sa pri ohlásení svojho odchodu z funkcie bránil, že zákon vo fonde neporušil. Naopak, nepriamo obviňoval šéfa fondu a nominanta Ficovho Smeru-SD Miloslava Šebeka. Za celou kauzou bola totiž podľa neho snaha odstrániť krížovú politickú kontrolu vo fonde, v ktorom údajne dlhší čas upozorňoval na nezákonné praktiky.
Chronológia koaličnej krízy pre sporné prevody pozemkov >>
Vizitka ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu
Miroslav Jureňa sa narodil 17. júna 1954 v Skalici.
Vzdelanie: postgraduálne štúdium na Vysokej škole ekonomickej Bratislava (1989), Vysoká škola poľnohospodárska Nitra, prevádzkovo-ekonomická fakulta (1977)
Je ženatý a má jednua dcéru.
Zamestnanie: od 4. júla 2006 minister pôdohospodárstva, od roku 1990 rôzne podnikateľské aktivity. Bol členom alebo spoločníkom vo firmách, ktoré sa zaoberali poľnohospodárstvom či dopravou.
Politická kariéra:
- od júna 2007 podpredseda ĽS-HZDS
- od 4. júla 2006 člen vlády za ĽS-HZDS
- v roku 2006 zvolený za poslanca mestského zastupiteľstva v Gbeloch
- od roku 1998 člen ĽS-HZDS
- pred rokom 1998 člen Roľníckej strany, neskôr Novej Agrárnej strany, ktorá sa zlúčila s HZDS
