BRATISLAVA - V Bratislave, Košiciach, Žiline a Banskej Bystrici sa konal v piatok štrajk za klímu. Jeho cieľom bolo upozorniť na klimatickú zmenu. V hlavnom meste sa pochodujúci stretli na Námestí slobody. Pred zhromaždenými vystúpili predstavitelia významných slovenských inštitúcií, ktoré verejne protest podporili. Protestu sa zúčastnili aj študenti.
Emma Zajačková, jedna z organizátorov pochodu, na pódiu vyhlásila, že milióny mladých ľudí po celom svete v piatok vyšlo do ulíc bojovať za našu planétu. „Dnes tu nestojíme sami. Stretli sme sa tu spoločne s našimi rodičmi, učiteľmi, s ľuďmi, ktorí sa dnes rozhodli namiesto povinností v práci prísť na námestie a prinútiť zodpovedných konať,“ povedala.
Príďte na diskusný večer s Kristínou Kövešovou.
"Na to, aby sme ju dokázali zvrátiť, potrebujeme každého z nás. Musíme si uvedomiť, že čas sa kráti, musíme spojiť sily," odkázali členovia hnutia Fridays For Future Slovensko na štvrtom klimaštrajku, ktorý dnes usporiadali v Bratislave. Pridali sa tak k tisíckam miest na celom svete, ktoré žiadajú klimatickú spravodlivosť a urýchlené kroky k prechodu na bezuhlíkovú ekonomiku.
"Klimatická zmena je taká hrozba, ktorá sa dotýka všetkých nás, preto dnes na námestí nestojíme sami. Cítime, že naše aktivity majú zmysel, ľudia sa viac zaujímajú, začínajú chápať problém, ktorému čelíme. Pominul sa čas na diskusie, či a ako problém riešiť, prišiel čas konať. Naším cieľom je bojovať za život našej planéty," vyhlásil Jakub Andacký z hnutia.
K vedeckým inštitúciám oficiálne podporujúcim štrajk patria Univerzita Komenského v Bratislave, Slovenská technická univerzita v Bratislave a Slovenská akadémia vied (SAV). Pridali sa aj Slovenský hydrometeorologický ústav, Slovenské národné múzeum a Slovenské národné stredisko pre ľudské práva.
Jasný odkaz pochybovačom
„Všetkým tým, ktorí tvrdia, že ľudská činnosť nemá vplyv na našu planétu, poviem iba jedno. Za posledných 60 rokov koncentrácia CO2 stúpla o 30 percent. Ak sa parameter zmení o 30 percent, určite to niečo znamená. A dnes je úplne jasné, že tepelný cyklus na tejto zemi, je ovplyvňovaný koncentráciou CO2,“ vyjadril sa predseda SAV Pavol Šajgalík, ktorý apeloval na ochranu Zeme.
Klimatický štrajk sa súčasne uskutočňuje aj v Žiline, v Banskej Bystrici a Košiciach. Hodinu pred zhromaždením v Bratislave svoj vlastný pochod zo Šafárikovho námestia na Námestie slobody usporiadala aj Univerzita Komenského. Študenti na čele s rektorom Marekom Števčekom sa potom presunuli k hlavnému podujatiu. Na bratislavskom Námestí slobody sa podľa organizátorov za zdravšiu klímu prišlo postaviť zhruba 5 000 ľudí. Následne sa presunuli cez Palisády pred parlament. Cestou odkazovali: Zmeňme systém, nie klímu, Zem je len jedna, aj Planétu si nedáme.
Pred Národnou radou SR zhromaždený dav politikom odkázal, že je čas konať. "Potrebujeme začať s radikálnymi systémovými zmenami, ktoré zmenia fungovanie našej spoločnosti. Dnešok nie je koniec, dnešok je začiatok. Musíme sa snažiť hľadať systémové zmeny vo vlastnom živote a zapájať sa do verejných diskusií, lebo tlak na politikov má zmysel," povedal jeden z organizátorov Jakub Hrbáň.
Dodal, že je to začiatok zmeny, ktorú nepotrebuje len naša planéta, ale aj naša spoločnosť. Po ukončení pochodu aktivisti hnutia Extinction Rebellion ukladali do rakvy odkazy so svojimi snami, pretože ako uviedli, na mŕtvej zemi pre ne nie je miesto. Symbolicky ich tak pochovali.
"Nie je nám ľahostajné, kde a ako budeme žiť, v akom životnom prostredí a preto stojíme za bojom ku klimatickým zmenám. Nastal čas sa zodpovednejšie správať k našej planéte," prízvukoval pódiu rektor Univerzity Komenského v Bratislave Marek Števček. Podľa predsedu Slovenskej akadémie vied Pavla Šajgalíka je naša budúcnosť spojená len s touto planétou, na ktorej žijeme. "Chráňme si túto zem, zatiaľ nám nikto iné miesto na život nevymyslel a myslím, že to tak skoro vedci ani neurobia," konštatoval Šajgalík.
Je dôležité počuť apel mladých ľudí
Je dôležité počuť a vidieť apel mladých ľudí, ktorí v piatok v uliciach vyjadrujú podporu opatreniam na záchranu planéty. Vo videu na sociálnej sieti to uviedol premiér Peter Pellegrini. Dodal, že Slovensko je pripravené podieľať sa na opatreniach, ktoré majú zásadné klimatické zmeny spomaliť.
Klimatickú zmenu Pellegrini považuje za vážnu tému, ktorá "sa nastoľuje čoraz naliehavejšie a žiada si od všetkých krajín na svete a ich lídrov obrovskú zodpovednosť". V tejto súvislosti premiér pripomenul opatrenia, ktoré v tomto smere prijala vláda. Spomenul prijatie Envirostratégie 2030, prihlásenie sa k uhlíkovej neutralite do roku 2050 alebo postupné zastavenie ťažby na hornej Nitre.
Zapojiť sa do boja proti zmene klímy však podľa Pellegriniho môže každý človek. "Skúsme pre lepšie životné prostredie urobiť niečo aj my sami, každý jeden deň. Separovaním odpadu, zálohovaním PET fliaš, využívaním alternatívnej dopravy, nepoužívaním neekologických materiálov," vyzval premiér, podľa ktorého spoločné úsilie prinesie lepšie výsledky pre všetkých.
O závažnosti klimatickej klímy sa zmienili aj predstavitelia Amnesty International Slovakia, iniciatívy Znepokojené matky či kultúrnej obce. Zhromaždení zároveň minútkou ticha odoslali odkaz, že si treba uvedomiť potrebu záchrany zeme. Environmentálni aktivisti prichádzajú s 12 požiadavkami. Vládu SR, prezidentku SR Zuzanu Čaputovú a slovenských poslancov Európskeho parlamentu žiadajú, aby na európskej a inej medzinárodnej úrovni presadzovali odvážne a efektívne riešenia klimatickej krízy vo všetkých dostupných oblastiach, ktoré sú nutné pre zvrátenie súčasnej klimatickej situácie.
Predstaviteľov slovenskej vlády tiež žiadajú, aby sa legislatívne zaviazali dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2040. "Jej cieľom je zamedzenie nárastu globálnej teploty o viac ako 1,5 °C oproti predindustriálnemu obdobiu. Ide o opatrenie, ktoré môže zastaviť neustály rast emisií skleníkových plynov a kontinuálnu ťažbu a spaľovanie fosilných palív," vysvetľujú aktivisti.
Okrem iného žiadajú aj vyhlásenie stavu klimatickej núdze, podporu nízkouhlíkových a najmä bezuhlíkových riešení v doprave s dôrazom na podporu využívania hromadnej dopravy a cyklodopravy či transformáciu výroby energie na decentralizovanú bezuhlíkovú energetiku. Globálny klimatický štrajk sa koná pred zasadaním summitu OSN ku klimatickej zmene, ktorý bude 23. septembra v New Yorku.
Primátori sa pridali k štrajku
Do klimatického štrajku v Nitre sa dnes zapojili aj dve desiatky slovenských primátorov, ktorí sa v meste zúčastnili na zasadnutí prezídia Únie miest Slovenska. Primátori podľa hovorcu nitrianskej radnice Tomáša Holúbka zdôrazňovali, že sa budú vo svojich mestách zasadzovať za viac správne udržiavanej zelene, budú podporovať nemotorovú dopravu, ako aj znižovanie produkcie odpadov.
Podľa primátora Nitry Mareka Hattasa musí každý urobiť kroky, ktoré zachovajú planétu v udržateľnom stave, aby tu mohli žiť aj naše deti a vnúčatá. Zdôraznil, že je potrebné nielen ísť príkladom, ale je tiež nutné šíriť myšlienky s pozitívnym dopadom na prírodu ďalej. „Viete, že jazdím na bicykli, že nakupujem v bezobalovom obchode, že svoje deti učím k ekológii a prosím, robte to aj vy,“ apeloval Hattas.
Klimatický štrajk podporili aj zamestnanci Mestského úradu v Nitre, ktorí symbolicky na pätnásť minút prerušili prácu a prihlásili sa tak k myšlienke zmierňovania zmien klímy. Na Slovensku sa klimatický štrajk konal v niekoľkých mestách, najväčší bol v Bratislave. Podľa organizátorov sa ho zúčastnilo viac ako päťtisíc ľudí.
Čaputová cestuje do USA
Na summite sa zúčastní aj slovenská delegácia. Prezidentka SR Zuzana Čaputová vystúpi s prejavom o záväzku uhlíkovej neutrality a opatreniach, ktoré sa Slovenská republika rozhodla v tomto kontexte prijať a vízii, ktorú v tomto kontexte má. Študentský klimatický štrajk podporuje. Na Slovensku ho tiež podporili vedecké a odborné inštitúcie Slovenská akadémia vied, bratislavské vysoké školy Univerzita Komenského, Slovenská technická univerzita, Vysoká škola výtvarných umení, aj Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Technická univerzita v Košiciach, Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, Vysoká škola manažmentu – City University of Seattle či Národohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Pridalo sa k nim aj viac ako 70 mimovládnych organizácií, napríklad Greenpeace Slovensko, My sme les, WWF Slovensko, Via Iuris, Človek v ohrození, Liga za ľudské práva, Za slušné Slovensko a viaceré nadácie. Fridays For Future Slovensko je študentské hnutie inšpirované 16-ročnou švédskou študentkou Gretou Thunberg.
Študenti po celom svete už niekoľko mesiacov každý piatok vynechávajú vyučovanie, pretože klimatická kríza priamo ohrozuje práve ich budúcnosť. Celosvetové hnutie mladých ľudí tak aktívne vyvíja tlak na svetových lídrov, aby začali klimatickú krízu riešiť s najvyššou prioritou. Fridays For Future Slovensko je oficiálnou súčasťou celosvetového hnutia a aktívne komunikuje so sieťou organizátorov po celom svete a koordinuje spoločný postup, či prípadné aktivity.
Protestná jazda na bicykli
Približne 200 ľudí sa v piatok ráno zúčastnilo v nemeckej metropole Berlín na protestnej cyklistickej jazde, ktorá bola súčasťou celosvetovej vlny štrajkov za dôraznejšie kroky v boji proti zmene klímy. Informovala o tom agentúra DPA. Niekoľko desiatok mladých demonštrantov sa zhromaždilo priamo pred úradom nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, kde si rozložili stany.
Na podporu boja proti klimatickej zmene sa v Berlíne uskutočnilo aj viacero ďalších protestných akcií. V mestskej časti Mitte aktivisti páskami na krátku dobu zablokovali veľkú križovatku. Na diaľnici v mestskej časti Tempelhof vyvesili protestný plagát s heslom: "Čisté autá sú špinavou lžou".
Desaťtisíce protestujúcich sa zhromaždili v piatok v centrách nemeckých miest a žiadali lepšie politické opatrenia na ochranu klímy. Informovala o tom tlačová agentúra DPA. V rámci medzinárodného týždňa klimatických štrajkov sa v piatok konajú protesty po celom svete.
Organizátori zo známeho hnutia Piatky za budúcnosť uviedli, že na poludnie sa v Berlíne pred Brandenburskou bránou zišlo 80.000 ľudí, pričom polícia stanovila počet prítomných na "oveľa viac než 10.000". Ulice okolo berlínskej pamätihodnosti v centre boli plné ľudí a úrady museli z dôvodu veľkých davov uzavrieť najbližšiu stanicu metra.
Polícia v Hamburgu oznámila, že v severonemeckom meste sa na proteste zúčastnilo najmenej 45.000 ľudí. Demonštrácia bola úplne pokojná, dodal policajný hovorca. Približne 17.000 protestujúcich prišlo za aktívnejšiu klimatickú politiku demonštrovať aj v univerzitnom meste Freiburg v spolkovej krajine Bádensko-Württembersko.
"Toto je strhujúci a silný signál od našich občanov," povedal starosta Freiburgu Martin Horn. Vo Frankfurte nad Mohanom desiatky demonštrantov zastavili dopravu na námestí Baseler Platz v centre, takže sa vytvorila kolóna áut a vodiči trúbili.
Podľa očakávania bude v piatok neskôr prúdiť z rôznych smerov do centra Frankfurtu mnoho ďalších ľudí. Ako informovalo hnutie Piatky za budúcnosť, v tento deň je naplánovaných 530 protestov po celom Nemecku.
Vláda nemeckej kancelárky Angely Merkelovej dosiahla v piatok - po 18 hodinách rokovaní - dlhoočakávanú dohodu týkajúcu sa rozsiahleho balíka opatrení na ochranu klímy. Mládežnícke hnutie Piatky za budúcnosť však vyjadrilo s prijatým balíkom opatrení nespokojnosť a na sociálnych sieťach sa začal šíriť hashtag "Not my Klimapaket".
Ľudia vyšli do ulíc na celej planéte
V austrálskej Canberre, afganskom Kábule, Kapskom meste aj v Berlíne, v mestách po celom svete vyšli v piatok do ulíc stovky tisíc ľudí s požiadavkou na lídrov krajín, aby bojovali proti klimatickej kríze. Mnohí z nich boli školáci a študenti, ktorí vynechali školu, aby sa zúčastnil v poradí druhého celosvetového klimatického protestu. Podobné celosvetové protesty sakonali už v marci.
Protesty odštartovali v Austrálii, kde ľudia pochodovali v 110 mestách, vrátane Sydney či metropoly Canberra. Demonštranti požadovali, aby ich krajina, ktorá je najväčším exportérom uhlia a kvapalného zemného plynu na svete, prijala radikálne opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov. "Napriek tomu, že my sami nie sme chorí, planéta, na ktorej žijeme, je, a za ňu protestujeme a bojujeme," povedala v Perthe 15-ročná študentka Siobhan Sutton. Podľa organizátorov sa na protestoch v Austrálii zúčastnilo viac ako 300-tisíc ľudí. Naposledy bolo toľko ľudí v uliciach pri demonštráciách proti vojne v Iraku v roku 2003.
Menšie protesty sa konali aj v Ázii, vrátane Japonska, Južnej Kórey, Filipín, Hongkongu alebo Indie. V afganskom Kábule nasadili obrnený transportér, aby chránil asi stovku pochodujúcich mladých ľudí, ktorých viedla skupina niekoľkých mladých žien s transparentom s nápisom "piatkami za budúcnosť". Demonštrácie sa konali aj v Južnej Afrike alebo kenskom Nairobi. Počas piatka sa očakáva viac ako 800 podujatí aj v Spojených štátoch.
Protesty sa inšpirovali aktivizmom švédskej tínedžerky Grety Thunberg, ktorá už pred rokom začala pod heslom "piatkami za budúcnosť" usporadúvať každotýždňové demonštrácie. Vyzývala na nich svetových lídrov, aby zväčšili svoje úsilie v boji proti klimatickým zmenám. Thunberg vystúpi v pondelok aj na klimatickom summite Organizácie Spojených národov v New Yorku.
Klimatickú výzvu podpísalo viac než 30 svetových lídrov
Viac než 30 hláv štátov a vlád podpísalo výzvu na výraznejší boj proti klimatickým zmenám, ktorú inicioval rakúsky prezident Alexander Van der Bellen pred konferenciou o globálnom otepľovaní, ktorá sa uskutoční budúci týždeň na pôde Organizácie Spojených národov v New Yorku.
Text iniciatívy označuje klimatické zmeny za "kľúčovú výzvu našej doby" a dodáva, že "naša generácia je prvou, ktorá zažíva rapídny nárast teplôt vo svete a pravdepodobne poslednou, ktorá má príležitosť efektívne bojovať proti blížiacej sa globálnej klimatickej kríze". Zároveň poukazuje na to, že krajiny musia konať "jednotne, rozhodne a rýchlo".
Medzi signatármi výzvy sú napríklad nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier, francúzsky prezident Emmanuel Macron, prezident Izraela Reuven Rivlin či holandský premiér Mark Rutte.
