BRATISLAVA/HEJCE – Pred trinástimi rokmi sa stala obrovská tragédia. Neďaleko slovenských hraníc havarovalo slovenské vojenské lietadlo, ktoré viezlo vojakov späť domov z misie. Ide o doteraz najväčšie letecké nešťastie v dejinách samostatného Slovenska. Zahynulo pri ňom 42 Slovákov. Podľa oficiálnej verzie a záverov vyšetrovania zlyhal ľudský faktor. Pozostalí však v rámci občianskeho združenia informujú o nových skutočnostiach. Podľa ich zistení bolo príčinou havárie zlyhanie techniky a podávajú žalobu proti Slovenskej republike.
Pri tragickej nehode zahynulo 42 členov posádky. Len jeden člen prežil. Ide dnes už o majora Martina Farkaša. Lietadlo privážalo 19. januára 2006 späť slovenských príslušníkov síl KFOR z polročnej služby v Kosove. Občianske združenie, ktorého predsedom je Ľudovít Orlický, rodina jednej z obetí, informuje o nových zisteniach, ktoré získali po trojročnom spracúvaní dôkazového materiálu. Prezidentka Zuzana Čaputová sa vo veci plánuje stretnúť s ministrom obrany Petrom Gajdošom.
Pôvodné závery sú vraj chybné, podávame žalobu proti SR
Lietadlo sa zrútilo len tri kilometre od slovenských hraníc na kopci Borsó v Maďarskej republike. Podľa oficiálnej verzie zlyhal ľudský faktor. Občianske združenie AN-24(5605) – Hejce však po trojročnom spracúvaní dôkazového materiálu, získaných podkladov, informácií a výpovedí svedkov informovalo o nových záveroch. „Haváriu lietadla AN-24 (5605) v katastrálnom území obce Hejce v Maďarskej republike na kopci Borsó, kde zahynulo 42 slovenských občanov, nezapríčinil kapitán lietadla Norbert Kumančík a ani nikto z posádky havarovaného lietadla,“ uvádza združenie.
„Príčinou havárie bolo zlyhanie techniky po modernizácii lietadla, ktoré sa uskutočnilo v réžii Ministerstva obrany Slovenskej republiky bez súhlasu výrobcu lietadla Antonov. Na základe dôkazového materiálu, podkladov, informácií a výpovedí svedkov, OZ AN-24 Hejce(5605) splnomocnilo právnu kanceláriu na vypracovanie žaloby proti Slovenskej republike vo veci zabitia 42 slovenských občanov,“ napísalo vo vyhlásení združenie. „Čo sa týka zlyhania techniky, ide o problém s motorovou časťou vozidla,“ dodal pre Topky predseda občianskeho združenia Ľudovít Orlický.
Ministerstvo obrany trvá na oficiálnej verzii
OZ podalo niekoľko trestných oznámení, no bez úspechu. „Rokovali sme s ministerstvom obrany i priamo s ministrom. Ich záver bol, že vyšetrovanie bolo v poriadku a odbornú vyšetrovaciu správu ani jej časť nechcú odtajniť,“ povedal Orlický. „Žaloba sa pripravuje v jednej právnickej kancelárii na Slovensku v spolupráci s jednou zahraničnou právnickou kanceláriou. Bližšie podrobnosti nechcem pred vyšetrovaním uvádzať,“ dodal s tým, že nové poznatky pochádzajú od odborníkov z oblasti letectva i ďalších a od očitých svedkov.
Rezort obrany však aj naďalej trvá na oficiálnej verzii. „Vo veci vyšetrovania leteckej havárie v Hejcoch prebehlo riadne vyšetrovanie a o jeho výsledku rozhodli orgány činné v trestnom konaní,“ uviedla pre Topky hovorkyňa rezortu Danka Capáková.
Vyšetrovaciu správu rezort neodtajní
Ešte v roku 2017 informoval rezort obrany, že záverečnú správu odborného vyšetrovania leteckej nehody neodtajnia a správu rezort ponecháva v doterajšom stupni utajenia, čo v súčasnosti potvrdilo aj občianske združenie. Rezort vtedy uviedol, že na základe analýzy spisu z odborného vyšetrovania v danej veci zastávajú názor, že utajenie tejto písomnosti nikdy nemohlo byť prekážkou riadnemu vyšetreniu nehody z trestnoprávneho hľadiska.
Odtajnenie spisu vtedy žiadal Ivan Katrinec, ktorý ešte v roku 2016 poukázal na to, že pravá príčina havárie bola zamlčaná, spolu s časťou pozostalých. Podľa Katrinca sa pri vyšetrovaní nehody manipulovalo so spisom i dôkazovým materiálom. Generálny prokurátor Jaromír Čižnár vtedy odporučil Gajdošovi, aby zvážil dôvodnosť ďalšej potreby ochrany informácie v určenom stupni utajenia a takisto zrušenie stupňa utajenia – vyhradené.
Koncom augusta 2019 rezort obrany poskytol informácie k utajeniu spisu aj občianskemu združeniu. „Podľa tohto režimu je časť spisu utajená, pretože následkom neoprávnenej manipulácie by mohlo dôjsť k poškodeniu chránených záujmov právnickej alebo fyzickej osoby, alebo by mohli byť poškodené záujmy Ministerstva obrany SR... a to by mohlo byť nevýhodné pre záujmy SR,“ uviedlo združenie.
K častiam, ktoré nie sú utajené, patria napríklad mapy z miesta nehody, padáková príprava, závery nadriadených, protokol o obhliadnutí miesta nehody a ďalšie dokumenty. Výpovede svedkov nehody, odborné expertízy, prehľad škody, správa lekára, záver odborného vyšetrovania či technický zápis lietadla sú v utajenej časti.
Prosba prezidentke Čaputovej
Orlický sa v mene občianskeho združenia obrátil 10. septembra tohto roka na prezidentku Zuzanu Čaputovú so žiadosťou o prijatie niekoľkých členov združenia. Na stretnutí chceli prezidentku informovať o poznatkoch a počuť jej názor a odporúčania. Prezidentka sa s obsahom podania oboznámila a poverila Vojenskú kanceláriu prezidenta SR zaslaním informácie. „Prezidentka Slovenskej republiky považuje predmetné podanie za mimoriadne vážne, pričom ho vníma osobitne citlivo,“ uviedol v liste pre združenie náčelník Vladimír Šimko s tým, že prezidentka však podľa ústavy môže konať iba v jej medziach a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
„Aj vzhľadom na vyššie uvedené sa rozhodla, že predmetná téma bude súčasťou jej osobného rozhovoru s vecne príslušným ministrom obrany Slovenskej republiky, a to už pri ich najbližšom stretnutí,“ dodal s tým, že OZ bude po stretnutí písomne informovať. „Sme presvedčení, že sa to stretnutie, aj na základe našej ďalšej iniciatívy, uskutoční vo veľmi krátkom čase,“ dodalo združenie.
Pozostalí sa dožadujú nového vyšetrenia havárie
Po takmer štrnástich rokoch od tragédie sa na základe dôkazového materiálu, ktorý má združenie k dispozícii, pozostalí dožadujú nového vyšetrenia havárie z dôvodu ich podozrení, že závery pôvodného vyšetrovania nie sú správne. Tomu nasvedčuje aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktorý vinu pilota nepotvrdil. Na rozhodnutie sa odvoláva aj vtedajší náčelník generálneho štábu. Podľa materiálu za poškodenie zdravia kpt. Kumančíka zodpovedá z 80 percent Slovenská republika - ozbrojené sily.
Najväčšia letecká tragédia v histórii Slovenska
Vojenský špeciál Antonov AN-24 Vzdušných síl Slovenskej republiky havaroval 19. januára 2006 v lesnatom teréne približne dvadsať kilometrov od košického letiska, kde mal pristáť. Za priaznivých podmienok lietadlo narazilo do zalesneného kopca pri pristávacom manévri medzi obcami Hejce a Telkibánya v Maďarsku len tri kilometre od slovenských hraníc. Na palube bolo 43 osôb – 28 slovenských vojakov, sedem osôb poskytujúcich metodickú pomoc a osem členov posádky vrátane jedného civilnému zamestnanca ministerstva obrany. Prežil len jeden vojak – Martin Farkaš, vtedy 27-ročný nadporučík, dnes major.
Z letiska v kosovskej Prištine odštartovali krátko po piatej hodine poobede dve lietadlá so slovenskými príslušníkmi mierových síl KFOR (Sily pre Kosovo). Pristáť mali v na letisku v Košiciach o 19:40. Desať minút pred pristátím po zahájení priblíženia na pristátie havarovalo jedno z lietadiel neďaleko maďarsko-slovenských hraníc. Krátko pred ôsmou vyhlásila Letecká pátracia záchranná služba pohotovosť prvého stupňa a k miestu nehody vyslali vrtuľník z letiska Sliač, ktorý lokalizoval miesto nehody na svahu približnej o pol deviatej. Slovenskí i maďarskí hasiči, záchranári a ďalšie jednotky bojovali s ťažko prístupným terénom v mraze.
Oficiálne výsledky: Zlyhal ľudský faktor
Po tragédii bol na Slovensku vyhlásený 24-hodinový štátny smútok a vtedajší minister obrany Juraj Liška (SDKÚ-DS) pár dní po tragédii odstúpil. Trosky lietadla neskôr previezli na leteckú základňu v Prešove a podrobili ich dôkladnému vyšetrovaniu. Dôvody havárie neboli napriek nájdeniu funkčných čiernych skriniek po dlhý čas úplne jasné. V marci 2006 vyšla správa, že piloti pravdepodobne podcenili výšku terénu pod lietadlom a v jeho bezprostrednej blízkosti. V polovici mája Vojenský letecký technický a skúšobný ústav v Košiciach vyhlásil, že pod haváriu lietadla sa podľa expertíz nepodpísala technická porucha.
Následne nato v júli vyšetrovacia komisia potvrdila, že technická porucha nemala na haváriu vplyv a tragédiu s najväčšou pravdepodobnosťou zapríčinilo zlyhanie ľudského faktora. Koncom októbra to vtedajší minister obrany František Kašický potvrdil – pravdepodobnou príčinou bolo zlyhanie posádky, ktorá nevyužila prístrojové vybavenie a prešla na manuálne riadenie. Keďže chýbajú objektívne dôkazy, nemohla byť príčina nehody jednoznačne potvrdená.
