Robert Fico (Zdroj: ČTK)
BRATISLAVA - Vedenie vládneho Smeru-sociálnej demokracie sa na dnešnom mimoriadnom zasadnutí uznieslo, že situácia vo vládnej koalícii je vážna.
Strana premiéra Roberta Fica znovu vytkla ĽS-HZDS, že odmieta vyriešiť sporné prevody pôdy v Slovenskom pozemkovom fonde (SPF), pre ktoré sa vzťahy v koalícii naštrbili. Smer zopakoval, že v spore neustúpi ani za cenu rozpadu koalície.
"Smer-sociálna demokracia nemá záujem byť vo vládnej koalícii, ktorá by mlčky tolerovala také nakladanie s pozemkami v Slovenskom pozemkovom fonde, aké bolo typické pre Dzurindovu vládu," napísala v stanovisku Ficova hovorkyňa Silvia Glendová.
Najsilnejšia vládna strana zatiaľ nepotvrdila špekulácie, že hlavnou požiadavkou Smeru je demisia ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu (ĽS-HZDS), pod ktorého SPF spadá. Takúto požiadavku údajne nastolil na pondelkovej koaličnej rade premiér Fico, ĽS-HZDS ju však odmietla.
"Každý minister má zodpovednosť za svoj rezort obsahovo, ale aj politicky a zdá sa, že tá politická zodpovednosť na ministra v tomto prípade smeruje," povedal dnes novinárom podpredseda Smeru-SD a šéf parlamentu Pavol Paška.
Šéf ĽS-HZDS Vladimír Mečiar naopak zdôraznil, že Jureňa má jeho dôveru. Popoludní sa zišlo rokovanie republikového politického grémia ĽS-HZDS; o výsledkoch strana zatiaľ neinformovala.
Paška ďalej tvrdil, že za spormi v koalícii stojí odlišný názor Smeru a ĽS-HZDS na sporné prevody pôdy. "Ten problém tkvie v tom, že druhá strana to nevidí ako problém, " vyhlásil.
Obe strany sa už v minulosti dostali do sporu pre niektoré návrhy zákonov, nakoniec však nezhody urovnali. "Ja osobne som vystúpil na našom poslaneckom klube počas minulej schôdze s tým, že HZDS vytvára vnútornú opozíciu v rámci našej koalície a je treba tieto trendy zastaviť a HZDS si to musí uvedomiť," povedal dnes ČTK poslanec parlamentu Boris Zala (Smer-SD).
Zatiaľ najväčší koaličný spor po vlaňajšom nástupe vlády Smeru, ĽS-HZDS a SNS vznikol po informáciách tlače o tom, že reštituenti dostali od fondu náhradnú pôdu v lukratívnych oblastiach, ktoré od nich následne vraj za malú časť ich trhovej ceny odkúpila firma GVM v čele s ľudmi údajne blízkymi ĽS-HZDS. Minulý týždeň po nátlaku Smeru ohlásil odchod zástupca šéfa pozemkového fondu, nominant ĽS-HZDS Branislav Bríza, ktorý sporné zmluvy podpísal. Naďalej však ostal v ďalšej funkcii v správnej rade fondu.
Ak by kríza viedla k prípadnému odchodu ĽS-HZDS z koalície, Smer-SD a SNS by nemali v 150-člennom parlamente dostatok poslancov na väčšinové vládnutie. Klub ĽS-HZDS má v Národnej rade 16 poslancov z terajších 85 zástupcov vládnych strán.
"Smer-sociálna demokracia nemá záujem byť vo vládnej koalícii, ktorá by mlčky tolerovala také nakladanie s pozemkami v Slovenskom pozemkovom fonde, aké bolo typické pre Dzurindovu vládu," napísala v stanovisku Ficova hovorkyňa Silvia Glendová.
Najsilnejšia vládna strana zatiaľ nepotvrdila špekulácie, že hlavnou požiadavkou Smeru je demisia ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu (ĽS-HZDS), pod ktorého SPF spadá. Takúto požiadavku údajne nastolil na pondelkovej koaličnej rade premiér Fico, ĽS-HZDS ju však odmietla.
"Každý minister má zodpovednosť za svoj rezort obsahovo, ale aj politicky a zdá sa, že tá politická zodpovednosť na ministra v tomto prípade smeruje," povedal dnes novinárom podpredseda Smeru-SD a šéf parlamentu Pavol Paška.
Šéf ĽS-HZDS Vladimír Mečiar naopak zdôraznil, že Jureňa má jeho dôveru. Popoludní sa zišlo rokovanie republikového politického grémia ĽS-HZDS; o výsledkoch strana zatiaľ neinformovala.
Paška ďalej tvrdil, že za spormi v koalícii stojí odlišný názor Smeru a ĽS-HZDS na sporné prevody pôdy. "Ten problém tkvie v tom, že druhá strana to nevidí ako problém, " vyhlásil.
Obe strany sa už v minulosti dostali do sporu pre niektoré návrhy zákonov, nakoniec však nezhody urovnali. "Ja osobne som vystúpil na našom poslaneckom klube počas minulej schôdze s tým, že HZDS vytvára vnútornú opozíciu v rámci našej koalície a je treba tieto trendy zastaviť a HZDS si to musí uvedomiť," povedal dnes ČTK poslanec parlamentu Boris Zala (Smer-SD).
Zatiaľ najväčší koaličný spor po vlaňajšom nástupe vlády Smeru, ĽS-HZDS a SNS vznikol po informáciách tlače o tom, že reštituenti dostali od fondu náhradnú pôdu v lukratívnych oblastiach, ktoré od nich následne vraj za malú časť ich trhovej ceny odkúpila firma GVM v čele s ľudmi údajne blízkymi ĽS-HZDS. Minulý týždeň po nátlaku Smeru ohlásil odchod zástupca šéfa pozemkového fondu, nominant ĽS-HZDS Branislav Bríza, ktorý sporné zmluvy podpísal. Naďalej však ostal v ďalšej funkcii v správnej rade fondu.
Ak by kríza viedla k prípadnému odchodu ĽS-HZDS z koalície, Smer-SD a SNS by nemali v 150-člennom parlamente dostatok poslancov na väčšinové vládnutie. Klub ĽS-HZDS má v Národnej rade 16 poslancov z terajších 85 zástupcov vládnych strán.
