BANSKÁ BYSTRICA – Na najväčších oslavách Slovenského národného povstania (SNP) v dejinách Slovenska vystúpili s príhovormi traja najvyšší ústavní činitelia SR. Nad Dankovým príhovorom sa pozastavil český premiér Andrej Babiš, ktorý si slávnostné príhovory vypočul na vlastné uši.
Kým prezidentka SR Zuzana Čaputová zdôraznila, že bez SNP by Slovensko nebolo štátom s protifašistickou a demokratickou tradíciou a kým premiér Peter Pellegrini poukázal na terajšiu sofistikovanosť extrémistov, ktorí sa pri politických ambíciách snažia vplývať najmä na mladých ľudí, predseda parlamentu Andrej Danko vzdal poctu Gustávovi Husákovi.
Andrej Babiš popoludní pred novinármi vyjadril prekvapenie nad tým, že predseda slovenského parlamentu v prejave ocenil práve Gustáva Husáka, ktorý sa zapojil do SNP a ktorý sa neskôr v období komunizmu stal prezidentom Československa.
„Husák bol väznený v 50. rokoch, ale, samozrejme, po invázii (vojsk Varšavskej zmluvy do Československa) sa stal symbolom normalizácie. Pravdepodobne pán predseda (Danko) hodnotil tú prvú časť jeho života až do pražskej jari,“ domnieva sa Babiš.
Český premiér Danka, ktorý vo svojom príhovore tiež varoval nielen pred extrémizmom fašistickým, ale aj liberálnym, označil za svojrázneho človeka, ktorého prejavy sú legendárne.
Danko je známy svojimi proruskými postojmi a kvôli svojim prerieknutiam sa zase stal obľúbeným terčom satirických webov.
Kompletný príhovor Andreja Danka, s ktorým vystúpil sa oslavách 75. výročia SNP v Banskej Bystrici, nájdete v tomto článku.
Gustáv Husák sa stal ikonou normalizácie
Trikrát bol vylúčený z rovnakej strany, viac než deväť rokov strávil vo väzení a 14 rokov bol prezidentom. Posledný komunistický prezident Československa z rokov 1975 až 1989 Gustáv Husák bol rozporuplnou osobnosťou s osudom plným zvratov.
Bol jednou z vedúcich osobností Slovenského národného povstania, prvým slovenským povojnovým „premiérom“, obetí komunistických čistiek a neskôr hlavným predstaviteľom tvrdej línie toho istého totalitného režimu.
„Keby dnes bola daná možnosť hlasovaním rozhodnúť, kam chcú Slováci štátoprávne patriť, aspoň 70 percent by hlasovalo pre pripojenie k SSSR, snáď 20 percent za novú ČSR,“ napísal Husák v tajnom liste, ktorý niekoľko týždňov pred vypuknutím povstania adresoval sovietskemu diktátorovi Josefovi Stalinovi.
Týmto sa však Husákova myšlienka Sovietskeho Slovenska neskončila. „Treba otvorene povedať, že náš ľud by nadšene uvítal, keby medzi nami a ostatnými slovanskými národmi, menovite medzi Slovákmi a Rusmi, nestáli hranice a colníci,“ znie jeho odkaz v povstaleckom týždenníku Nové Slovo, ktorý vyšiel 24.9.1944.
Politik, ktorý stál na čele krajiny v posledných desaťročiach komunistickej diktatúry, bol symbolom takzvanej normalizácie a vedúcou osobnosťou politikov, ktorí priviedli krajinu po roku 1968 do podriadenosti sovietskym okupantom. Po zamatovej revolúcii v decembri 1989 abdikoval, jeho nástupcom na Pražskom hrade bol zvolený Václav Havel.
Ôsmy československý prezident Husák si podľa slovenského historika Ivana Laluhu nikdy nepriznal, že sa po väčšinu svojho života mýlil. „Títo ľudia, ako som ich poznal, verili, že nezlyhal systém, ale osoby,“ povedal pred časom historik, podľa ktorého Husák možno tušil koniec socializmu už od začiatku prestavby v SSSR.
Laluha Husáka hodnotil ako kontroverznú osobnosť, u ktorej sa krátke pozitívne obdobia striedali s dlhými negatívnymi. „Husák sa vedel presadzovať v krízových situáciách. V tých bol ako ryba vo vode. Zlyhávali v neskorších obdobiach, kedy kríza pominula,“ poznamenal historik, podľa ktorého Husák celý život veril myšlienke diktatúry proletariátu.
V roku 1968 sa podľa Laluhu Husák pridal na sovietsku stranu z pragmatizmu, pretože Sovieti zistili, že politici ako Vasil Biľak alebo Alois Indra, ktorých si pôvodne vybrali pre splnenie svojich cieľov, ich nie sú schopní politicky presadiť. Šancu preto dostal Husák.
Vlastný odchod z prezidentskej funkcie oznámil 9. decembra 1989 vo večerných hodinách v prejave, ktorý vysielala televízia a rozhlas: „Ja osobne som od mladých rokov veril svetlým ideálom socializmu. Kde boli chyby, boli chyby ľudí, a nie základných myšlienok socializmu. Nevidím ani dnes vo svete lepšie základné myšlienky, základné orientácie. Preto im zostanem aj naďalej verný,“ rozlúčil sa s politikou a verejnosťou, bez toho, aby padlo slovo sebakritiky a priznanie zodpovednosti za súčasný stav.
