BRATISLAVA - Seizmickú aktivitu na Slovensku by sme nemali podceňovať, tvrdí to profesor Peter Moczo z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského.
Po poslednom veľkom zemetrasení s epicentrálnou makroseizmickou intenzitou 8 až 9 v roku 1906 nebolo na území Slovenska silné zemetrasenie. Keďže sa však pravdepodobne v zemskej kôre naďalej hromadí energia deformácie, treba reálne uvažovať o možnosti podobného zemetrasenia v budúcnosti. Jeho magnitúdo by nemalo presiahnuť hodnotu 5,6. Podľa Mocza sa mimo kontaktu litosférických dosiek môže silné zemetrasenie pripravovať stovky až tisícky rokov. Ľudské obete majú na svedomí zatiaľ dve zemetrasenia, ktoré zasiahli naše územie v rokoch 1443 a 1763. Moczo o tom informoval pri oficiálnom otvorení Lokálnej seizmickej siete východné Slovensko, ktoré sa konalo v rámci Týždňa vedy.
Východné Slovensko bolo doteraz najmenej monitorovaným územím, informácie o seizmickej aktivite z oblasti poskytovali ukrajinské stanice. Seizmickú sieť pre túto oblasť tvoria stanice Piskotrovce, Maškovce, Podhoroď, Lesné, Blatné Remety a Veľká Tŕňa. Cieľom projektu je lokalizovať a identifikovať zemetrasenia v oblasti Vihorlatských vrchov a blízkom okolí, priestorovo vyčleniť ohniskovú oblasť a prostredníctvom médií informovať verejnosť. Sieť staníc posiela údaje primárne do centrálneho zberného a analytického strediska na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK a spolupracuje aj so Slovenskou akadémiou vied a Odborom civilnej ochrany obyvateľstva. Západné a stredné Slovensko sledujú lokálne seizmické siete atómových elektrární Jaslovské Bohunice a Mochovce.
V budúcnosti plánuje fakulta a SAV vybudovať pracoviská v okolí ďalších ohnísk. Tieto kooperujú s Národnou sieťou seizmických staníc, ktorá zaznamenáva výlučne makroseizmické zemetrasenia, pričom ich dôsledky zaznamená aj obyvateľstvo. Lokálne siete sledujú mikroseizmickú aktivitu, ktorú človek nemá šancu pocítiť. Tá má ale indikatívnu hodnotu o väčších zemetraseniach, ktoré môžu spôsobiť aj materiálne škody alebo straty na životoch. Seizmickú aktivitu na Slovensku stanice dôkladne monitorujú od roku 2004. Dokumenty z rokov 1900 až 2003 uvádzajú 123 zemetrasení, od roku 2004 dodnes zaznamenali 169 otrasov.
Vedci nevedia povedať, či je to dôsledok nárastu seizmickej aktivity, lepšieho monitorovania alebo oboch faktorov. Seizmické stanice slúžia aj na lokalizáciu, analýzu a identifikáciu explózií. Tragédiu v Novákoch z 2. marca 2007 pomáhali vyšetrovať aj pracovníci z týchto stredísk. Prostredníctvom ich zariadenia vedeli určiť čas a počet jednotlivých explózií. V prípade prvej explózie sa im dokonca podarilo určiť odlišné podmienky výbuchu.
Východné Slovensko bolo doteraz najmenej monitorovaným územím, informácie o seizmickej aktivite z oblasti poskytovali ukrajinské stanice. Seizmickú sieť pre túto oblasť tvoria stanice Piskotrovce, Maškovce, Podhoroď, Lesné, Blatné Remety a Veľká Tŕňa. Cieľom projektu je lokalizovať a identifikovať zemetrasenia v oblasti Vihorlatských vrchov a blízkom okolí, priestorovo vyčleniť ohniskovú oblasť a prostredníctvom médií informovať verejnosť. Sieť staníc posiela údaje primárne do centrálneho zberného a analytického strediska na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK a spolupracuje aj so Slovenskou akadémiou vied a Odborom civilnej ochrany obyvateľstva. Západné a stredné Slovensko sledujú lokálne seizmické siete atómových elektrární Jaslovské Bohunice a Mochovce.
V budúcnosti plánuje fakulta a SAV vybudovať pracoviská v okolí ďalších ohnísk. Tieto kooperujú s Národnou sieťou seizmických staníc, ktorá zaznamenáva výlučne makroseizmické zemetrasenia, pričom ich dôsledky zaznamená aj obyvateľstvo. Lokálne siete sledujú mikroseizmickú aktivitu, ktorú človek nemá šancu pocítiť. Tá má ale indikatívnu hodnotu o väčších zemetraseniach, ktoré môžu spôsobiť aj materiálne škody alebo straty na životoch. Seizmickú aktivitu na Slovensku stanice dôkladne monitorujú od roku 2004. Dokumenty z rokov 1900 až 2003 uvádzajú 123 zemetrasení, od roku 2004 dodnes zaznamenali 169 otrasov.
Vedci nevedia povedať, či je to dôsledok nárastu seizmickej aktivity, lepšieho monitorovania alebo oboch faktorov. Seizmické stanice slúžia aj na lokalizáciu, analýzu a identifikáciu explózií. Tragédiu v Novákoch z 2. marca 2007 pomáhali vyšetrovať aj pracovníci z týchto stredísk. Prostredníctvom ich zariadenia vedeli určiť čas a počet jednotlivých explózií. V prípade prvej explózie sa im dokonca podarilo určiť odlišné podmienky výbuchu.
