BRATISLAVA - Slovensku hrozí, že nesplní svoje klimatické ciele, ku ktorým sa zaviazalo v rámci Európskej únie. Upozorňuje na to Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ), ktorý preveroval, aké kroky robia zodpovedné ministerstvá v jednotlivých oblastiach. Na základe kontrolných zistení pritom skonštatoval, že existuje riziko nesplnenia záväzného slovenského cieľa, a to dosiahnutie 14-percentného podielu energie z obnoviteľných zdrojov na celkovej národnej spotrebe do roku 2020. Rezervy vidia kontrolóri aj v podpore elektromobility, či pri výrobe pokročilých biopalív, kde taktiež hrozí nesplnenie záväzkov Slovenska voči Európskej únii.
"V ostatných dvoch rokoch bol zaznamenaný pokles podielu obnoviteľných zdrojov energie na celkovej energetickej spotrebe, čo indikuje riziko nesplnenia slovenského záväzku," uvádza kontrolný úrad. Zároveň upozorňuje na vysoké výkupné ceny, ktoré sú garantované na obdobie 15 rokov a premietajú sa do ceny elektriny pre každého konečného spotrebiteľa. V roku 2010 bola výkupná cena elektriny z obnoviteľných zdrojov takmer 431 eur za megawatthodinu (MWh), postupne klesala až sa v roku 2018 dostala na úroveň 85 eur/MWh.
Kontrolóri pozitívne hodnotia národný projekt "Zelená domácnostiam", prostredníctvom ktorého bolo podporených 3 675 fotovoltických panelov na rodinných a bytových domoch. Projekt bol podporený nielen štátnymi prostriedkami, ale aj zdrojmi Európskej únie vo výške 45 mil. eur.
Na druhej strane však v ceste k plneniu klimatických cieľov Slovensko najvýraznejšie zaostáva pri využívaní vodíka ako alternatívneho paliva. "V ostatných rokoch nebola vybudovaná žiadna verejne prístupná vodíková stanica a nebola poskytnutá ani takto smerovaná žiadna štátna podpora," uvádza NKÚ. Systém podpory alternatívnych palív podľa kontrolného úradu nemotivuje prípadných aktérov a vážnym ukazovateľom je skutočnosť, že štát neposkytol žiadnu cielenú podporu pre predaj vozidiel s pohonom na stlačený zemný plyn (CNG), skvapalnený zemný plyn (LNG) či skvapalnený ropný plyn (LPG).
Daňové úľavy, zavedenie zníženej sadzby spotrebnej dane z motorových vozidiel a zníženie registračného poplatku za prihlásenie vozidla do evidencie boli podľa NKÚ stimulom, ktorý len mierne podporil nákup vozidiel s alternatívnym pohonom, ale nepremietol sa do zvýšenia spotreby alternatívnych palív. V roku 2015 bola podľa kontrolného úradu 50 % sadzba dane z motorových vozidiel uplatnená v 2 463 prípadoch, v roku 2018 tento počet vzrástol na 5 638 prípadov. Podiel vozidiel s alternatívnym pohonom na celkovom počte áut však zostáva zanedbateľný a dosahuje iba 0,75 %.
NKÚ na druhej strane pozitívne hodnotí poskytovanie štátnych dotácii pre miestnu a krajskú samosprávu, ktoré sú viazané na nákup a využívanie elektromobilov. "Podporné vládne nástroje sa prejavili v náraste počtu vozidiel s elektrickým pohonom, pričom v roku 2015 bolo registrovaných len 188 áut na elektrický pohon, v roku 2017 to už bolo 2 178 vozidiel," uvádza úrad.
Problémom Slovenska pri zavádzaní opatrení smerujúcich k zlepšeniu klímy je pritom podľa NKÚ aj slabá koordinácia dotknutých ministerstiev zo strany jedného, zodpovedného rezortu. "Kontrolný úrad poukazuje tiež na skutočnosť, že v ostatných štyroch rokoch nebola vykonaná žiadna cielená kontrola, tematický vládny audit, ktorý by bol zameraný na plnenie cieľov a opatrení prijatých v oblasti zmeny klímy a energetiky," dodáva kontrolný úrad.
