PRAHA - Politikom sa často nestáva, aby ich prejavy zľudoveli a pasáže z nich sa citovali ešte po rokoch. Generálnemu tajomníkovi komunistickej strany Milošovi Jakešovi sa to pred 30 rokmi podarilo, aj keď on sám z toho veľkú radosť nemal. Záznam jeho vystúpenia pred komunistickými funkcionármi v Červenom Hrádku na Plzeňsku 17. júla 1989 vyvolával medzi ľuďmi smiech a Jakeš sa stal nechcenou komediálnou hviezdou druhej polovice roka 1989.
Na vlastné oči môžete vidieť, ako žil komunistický pohlavár! Autentické zábery z Jakešovej vily
Miestami zmätený a miestami až bezstarostne úprimný prejav, ktorý sa šíril aj prostredníctvom vysielania Rádia Slobodná Európa, bol pre mnohých Čechov i Slovákov signálom, že vládnuci režim nie je taký silný, ako sa tváril pri rozháňaní opozičných demonštrácií.
Komunistický predák pred svojimi súdruhmi napríklad hovoril o signatároch petície Niekoľko viet z radov populárnych umelcov ( "... no, tak povedzme, pani Zagorová. Je to milá baba, všetko, no, ale ona už tri roky po sebe berie šesťstotisíc každý rok") alebo o tzv. prestavbe socialistického zriadenia (" ... to nie je jednoduchý proces, tá prestavba. To je proces, by som povedal, v ktorom sa nie každý dosť vyzná"). V exkurzii do oblasti poľnohospodárstva si poplietol brojlery s bojlermi a hlavne apeloval na to, aby komunisti získali podporu obyvateľov a nezostali sami "ako kôl v plote".
A práve heslo "Nechceme kôl v plote" sa stalo jedným zo sloganov masových protestov, ktoré o štyri mesiace neskôr zmietli vládu komunistickej strany v Československu.
Za rozšírením kazety s nahrávkou prejavu stál disident a neskorší diplomat a minister zahraničia a obrany Alexander Vondra (ODS), ktorému ju priniesol literárny kritik Jozef Vohryzek. "Vypočuli sme si to v kuchyni a potom som to poslal (Milanovi) Schulzovi do Slobodnej Európy s tým, že sa to musí hrať do omrzenia," spomínal Vondra.
Prejav koloval medzi ľuďmi vo zvukovej podobe a tiež aj s obrazom na videokazetách. Hneď na prvý pohľad pritom bolo zrejmé, že záznam je zhotovený profesionálnou technikou, a tak sa podozrenie komunistických bezpečnostných zložiek zákonite obrátilo na televízny štáb, ktorý na Červenom Hrádku Jakešov prejav natáčal pre televízne spravodajstvo.
K autorstvu nahrávky sa v roku 1998 v Lidových novinách prihlásil Petr Smrčka, ktorý bol v inkriminovanej dobe technikom na vysielacom pracovisku Československej televízie. "Sedel som v miestnosti, kde paralelne bežali videá snímajúce signály do vysielania a z miest dôležitých prenosov pre kontrolu a analýzu prípadných závad... Dopoludňajší prenos z Červeného Hrádku išiel k nám do záznamu, z ktorého sa mal robiť hodinový zostrih na večer. Sledovali sme ho len ľahko, politických blábolov bežali hŕby, ale po pár vetách bolo jasné, že to bude niečo mimoriadne. Cvakol som gombík videa a prejav natočil," spomína Smrčka, ktorý kazetu potom rozmnožil a dal známym.
Jakešov prejav si nahral tiež neskorší šéf televíznych odborov Antonín Dekoj, ktorý bol jedným z členov posádky prenosového vozu v Červenom Hrádku. Dekoj dal podľa svojich slov kazetu neskôr k dispozícii režisérovi Jindřichovi Polákovi.
Svoje vysvetlenie má ale aj nechcený hrdina nahrávky Jakeš. Podľa neho za únikom nahrávky stála tajná polícia a "vnútorní nepriatelia" v komunistickej strane. "Jednoducho bol záujem zdiskreditovať ma. Zostrihali to tak, aby to viedlo k môjmu zosmiešneniu. To bol zmysel a cieľ tej videonahrávky. Pritom tam o nič smiešne nešlo. Znovu hovorím - reagoval a zodpovedal som len na otázky," obhajoval sa v roku 2005 Jakeš v denníku MfDnes.
Nech už sa na šírení nahrávky podieľal ktokoľvek, jej vplyv na atmosféru vo vtedajšom Československu bol značný a významne prispela k tomu, že sa ľudia po dlhých rokoch normalizačnej éry prestávali báť prejaviť svoj názor.
