BRATISLAVA - Leto, čas zábavy, relaxu a pohody. Pre mnohých Slovákov túto trojkombináciu predstavujú festivaly, kde na pár dní doslova "vypnú". No práve pod vplyvom eufórie často zabúdajú na to podstatné - na bezpečnosť. Martin Královič z PS:Events priblížil, ako sa zmenila bezpečnosť na masových podujatiach na Slovensku za posledné roky, vyzdvihol zlepšovák, ktorý môže zachrániť život, no poukázal aj na obrovský nedostatok, ktorý usporiadatelia neraz podceňujú.
V roku 2009 zahynul na festivale Pohoda 29-ročný muž z Piešťan. Po pár mesiacoch vydýchla naposledy aj 19-ročná žena z Omšenia pri Trenčíne. Zranenia utrpeli po páde stanu, ktorý sa zrútil pri silnej búrke. V tej chvíli sa na koncerte zabávali stovky ľudí. Udalosť sa do histórie veľkých festivalov na Slovensku zapísala ako jedna z najväčších tragédií. Rozhodne však nejde o jediné úmrtia, ku ktorým došlo počas letnej zábavy, kde nik ani nepomyslel na to, že sa môže niečo stať.
Či už ide o vrtochy počasia, risk samotných návštevníkov podujatí alebo nešťastné náhody, organizátori berú na svoje plecia obrovskú zodpovednosť. Ako sa ale zmenila bezpečnosť na masových podujatiach za posledné roky? "Dalo by sa povedať, že úplne najviac je na Slovensku vidieť posun v plánovacej fáze. Čoraz viac organizátorov už našťastie nepodceňuje prípravu. Dovolím si povedať, že za posledné roky, možno aj vzhľadom na meniacu sa bezpečnostnú situáciu v Európe, sa zintenzívnila komunikácia organizátorov s Policajným zborom SR," opísal Martin Královič, ktorý sa dlhoročne venuje téme bezpečnosti, crowd managementu a spolupracoval napríklad na zabezpečení podujatí ako Uprising, Pohoda či Biela noc.
Zásadná vec, ktorú organizátori podceňujú
Napriek posunu však stále vníma aj skutočnosti, ktoré organizátori podceňujú. "Ako najväčšiu medzeru by som označil zdravotný dozor na podujatiach. V zahraničí to majú dokonca tabuľkovo zadefinované, na aký počet ľudí potrebujú koľko záchranárov, lekárov a sanitiek. Na Slovensku však nie je žiadna oficiálna inštitúcia, ktorá by tlačila na organizátora, ako to má mať zabezpečené," poznamenal s tým, že v zákone o verejných, kultúrnych a športových podujatiach sa povinnosť dostatočného zdravotného dozoru definuje v jednej alebo v dvoch vetách. "A to sa dá všelijako vysvetliť," upozornil.
Ako to teda vyzerá v praxi? Podľa Královiča sú typickým príkladom, kde sa táto skutočnosť podceňuje, najmä obecné a mestské podujatia. "Žiaľ, vo veľa prípadoch sa organizátori alebo aj úradníci spoliehajú na to, že nepotrebujú zdravotný dozor. Typická odpoveď je, že keď sa niečo stane, tak zavoláme na 112. Takto to nemá fungovať."
Často sa teda podľa neho stane, že na akcii, kde je 10 či 15-tisíc ľudí, zasahujú dvaja zdravotníci. "Tam by som si dovolil diskutovať o tom, či je to dostatočný zdravotný dozor," dodal. Usporiadatelia, ktorí už zažili zložité krízové situácie v súvislosti so zásahom zdravotníkov, však podľa odborníka dávajú oveľa väčší pozor.
Prvé FOTO skútristu z Bratislavy: Filip na Donovaloch vrazil do davu ľudí, teraz je na slobode
Nad rámec povinností
Najväčšie podujatia na Slovensku už podľa Královiča nenechávajú nič na náhodu. "Čo sa týka napríklad festivalu Pohoda, tam sa viac sústreďujú na statiku stavieb a všetkých dočasných konštrukcií. Na festivale Uprising si v posledných rokoch dávajú pozor na zabezpečenie vodnej plochy v súvislosti s blízkosťou festivalu. Sú tam záchranári na člnoch, celá pláž aj prístup k vode sú monitorované bezpečnostnými kamerami aj kamerami s termovíziou, aby sa hneď identifikovali návštevníci, ktorí chceli porušiť zákaz kúpania. Organizátor sa poučil z minulosti a dáva na to oveľa väčší dôraz," opísal Královič.
Aj na slovenských podujatiach sa navyše ujalo nasadzovanie tzv. control roomu. "To vám nik neprikáže, nemáte to ani v zákone. Ide o nasadenie mobilného operačného bezpečnostného pracoviska. Je to na viacerých podujatiach a organizátorovi to prináša oveľa väčší prehľad o dianí. Vie rýchlejšie reagovať na krízové situácie. Sú tam bezpečnostné kamery, callcentrum, zaznamenávanie všetkých udalostí... Rozhodne to prispieva k zvýšeniu bezpečnosti návštevníkov," vysvetlil.
Hrozba teroristického útoku
V roku 2017 došlo na koncerte Ariany Grande v Manchesteri ku krvavému útoku. Zodpovednosť za smrť 22 ľudí prevzala džihádistická organizácia Daeš. Dva roky predtým sa odohral teroristický útok v parížskom hudobnom klube Bataclan. Paľbu spustili ozbrojenci, ktorí sa hlásili k tej istej teroristickej skupine. Vyhaslo 87 životov. Práve tieto incidenty otvorili otázku hrozby neočakávaných útokov aj na Slovensku. Podľa Královiča sa začalo diskutovať napríklad o tzv. batohovom zákone. Teda prísnejšej kontrole pri vstupe napríklad na koncert či festival.
"Našťastie to neprešlo, pretože by to v slovenskej realite znamenalo, že by sa organizátor túto kontrolu snažil zvládnuť s tým istým počtom ľudí a prostriedkov. Tým pádom by to znamenalo, že by kontroly trvali hrozne dlho. A veľa ľudí by zostalo v zóne pred vstupom, teda v tej neskontrolovanej zóne, veľmi dlho a práve tam by boli vystavení potenciálnemu útočníkovi," objasnil bezpečnostný manažér.
Slávna speváčka po prežití krvavej drámy: Rozhodnutie, na ktoré by sa neodvážil každý
Vo všeobecnosti však podľa neho, v porovnaní so zahraničím, aktuálne operatívne spravodajské informácie ukazujú, že hrozba je na Slovensku nižšia ako napríklad vo Francúzsku či Nemecku. "Osobne si myslím, že nie je úplne potrebné robiť také opatrenia, ako sa robia na zahraničných festivaloch," dodal. Odhalenie teroristického útoku je podľa Královiča vo veľkej miere zodpovednosťou polície a tajných služieb. Čo sa ale týka organizátora, v momente, ak by k niečomu takému došlo, musí byť pripravený na všetky potrebné opatrenia - evakuáciu a zdravotnícky zásah. "Aby vedel počet zranených či mŕtvych minimalizovať na čo najmenšiu mieru," priblížil.
Blesková hrozba? Zachrániť vás môže zlepšovák
Silné lejaky a búrky sú často hrozbou, ktorú nejeden návštevník festivalu podceňuje. Neskôr môže vypuknúť panika, ktorá je nechceným bonusom v už dosť nepríjemnej situácii. "Použijem môj veľmi obľúbený výrok - ľudia nezomierajú preto, lebo panikária. Panikária preto, lebo zomierajú. Panika teda nenastáva v dave len tak, lusknutím prsta. Ak vznikne panika, vznikne preto, lebo ľuďom hrozí reálne nebezpečenstvo. A práve to je zodpovednosť organizátora, aby takýmto situáciám predišiel. Organizátor nevie ovplyvniť počasie, ale vie ovplyvniť to, ako je naň pripravený," pripomenul Královič.
Dôležitý je podľa neho napríklad štýl, akým usporiadateľ dav informuje o zmene počasia. Kým však ľudia nevidia na vlastné oči, že sa blíži búrka, nevnímajú ani upozornenia. Najväčším rizikom je rozhodne bleskové nebezpečenstvo. Účinnou ochranou sú v tom prípade pevné kamenné budovy. Tie však na miestach, kde sa konajú veľké podujatia, budete hľadať márne, prípadne je ich na obrovský počet ľudí málo.
Pomôcť môžu uzavreté autá, ktoré slúžia ako Faradayova klietka a neprenikne do nich náboj. Královič priblížil aj zlepšovák, ktorý môže zachrániť životy. "Nie každý príde na svojom aute, treba sa však schovať. Vtedy funguje jednoduchý trik - ten, kto sedí vo svojom aute a má tam nejaké voľné miesta, tak by mal nechať zapnuté blikačky či výstražné svetlá. Skúsenosť je taká, už sme to aj zažili, že ľudia, čo nemajú svoje autá, utekajú po parkovisku a skryjú sa tam, kde blikajú svetlá. Ide o takú vzájomnú pomoc. Je to signál, že tam je voľné miesto," opísal efektívny trik.
Zakázané ovocie chutí najlepšie
Nie je žiadnym tajomstvom, že na festivale či koncerte sa návštevníci radi posilnia alkoholom. Niektorí siahnu aj po omamných látkach. V spojení s horúčavami, nedodržiavaním pitného režimu, či zabúdaním na opaľovací krém môže ísť o katastrofickú kombináciu. "Je viacero festivalov, ktoré ponúkajú zadarmo pitnú vodu, či dokonca v spolupráci s partnermi opaľovacie krémy. Samozrejme, čo sa týka konzumácie alkoholu, to je na zodpovednosti účastníkov a ich kamarátov, ktorí by mali na to upozorniť záchranárov, ak sa niečo deje," poznamenal manažér.
A aké zakázané ovocie chutí najlepšie? Na podujatiach, kde platí do areálu zákaz vstupu s vlastným nápojom vo fľaši, si ľudia chcú prepašovať práve obľúbené drinky, aby ušetrili. Nie vždy sa im to podarí. V batožine sa dokonca niekedy skrývajú omnoho čudnejšie predmety. "Zažili sme aj nôž, klince a kladivo. No, určite nikto nechce, aby si niekto doniesol so sebou sekeru," uzavrel Královič.
