KOŠICE - Slovenskí vedci zistili výskyt novej choroby, ktorú prenášajú kliešte.
Baktéria anaplazmóza spôsobuje ochorenie podobné chrípke, lieči sa antibiotikami. Na Slovensku je touto chorobou nakazený každý dvadsiaty kliešť, povedal dnes novinárom riaditeľ Parazitologického ústavu Slovenskej akadémie vied Branislav Peťko.
"V minulosti sme o tomto ochorení na našom území nevedeli, dnes to máme jednoznačne potvrdené," uviedol Peťko. Anaplazmóza sa na človeka prenesie do 30 hodín po prisatí sa nakazeného kliešťa. V tele napáda biele krvinky, a oslabuje tým imunitný systém. Človeku spôsobuje horúčky, nechuť jesť či bolesti hlavy. Bakteriálne ochorenie môže byť smrteľné len vo výnimočných prípadoch. Kliešte tiež prenášajú lymskú boreliózu a kliešťovú encefalitídu.
Odhaliť anaplazmózu pomohlo podľa Peťka najmä zdokonalenie diagnostických metód. Baktériu v kliešťoch vedci v súčasnosti zisťujú aj pomocou analýzy jeho DNA. Anaplazmóza zatiaľ na Slovensku u človeka nebola zistená, podľa Peťka však dôvodom môže byť, že lekári doteraz nemali možnosť ju odhaliť.
V Európe bola anaplazmóza u človeka prvýkrát zistená v roku 1997 v Slovinsku. Doteraz je v Európe známych len 25 prípadov prenesenia tejto baktérie na človeka, v Spojených štátov však doteraz identifikovali už približne 3000 nakazených ľudí.
Parazitológovia hľadajú rýchlu a účinnú metódu na zistenie choroby u ľudí. Presná diagnostika by totiž podľa Peťka výrazne pomohla lekárom pri určení správnej liečby.
"V minulosti sme o tomto ochorení na našom území nevedeli, dnes to máme jednoznačne potvrdené," uviedol Peťko. Anaplazmóza sa na človeka prenesie do 30 hodín po prisatí sa nakazeného kliešťa. V tele napáda biele krvinky, a oslabuje tým imunitný systém. Človeku spôsobuje horúčky, nechuť jesť či bolesti hlavy. Bakteriálne ochorenie môže byť smrteľné len vo výnimočných prípadoch. Kliešte tiež prenášajú lymskú boreliózu a kliešťovú encefalitídu.
Odhaliť anaplazmózu pomohlo podľa Peťka najmä zdokonalenie diagnostických metód. Baktériu v kliešťoch vedci v súčasnosti zisťujú aj pomocou analýzy jeho DNA. Anaplazmóza zatiaľ na Slovensku u človeka nebola zistená, podľa Peťka však dôvodom môže byť, že lekári doteraz nemali možnosť ju odhaliť.
V Európe bola anaplazmóza u človeka prvýkrát zistená v roku 1997 v Slovinsku. Doteraz je v Európe známych len 25 prípadov prenesenia tejto baktérie na človeka, v Spojených štátov však doteraz identifikovali už približne 3000 nakazených ľudí.
Parazitológovia hľadajú rýchlu a účinnú metódu na zistenie choroby u ľudí. Presná diagnostika by totiž podľa Peťka výrazne pomohla lekárom pri určení správnej liečby.
