BRATISLAVA - Upršaný máj vystriedal horúci jún s pekelnými teplotami. Horúci bude aj nadchádzajúci týždeň a podľa meteorológa Pavla Matejoviča bude ku koncu gradovať. Teploty by v druhej polovici týždňa mali prekročiť 35 stupňov Celzia.
Meteorologické leto u nás začalo 1. júna a bude trvať do 31. augusta. Už od jeho začiatku prevláda na našom území nadnormálne teplé počasie, prvá júnová dekáda skončila asi 2 až 3 °C nad dlhodobým priemerom.
"V priebehu tohto týždňa sa teplé počasie ešte vystupňuje. Nad západnou Európou sa prehĺbi brázda nízkeho tlaku vzduchu a po jej prednej strane zosilnie prílev veľmi teplého, pôvodom tropického vzduchu zo severnej Afriky. To spôsobí prvú vlnu horúčav, ktorá bude doslova pekelná. Maximálne teploty v druhej polovici týždňa prekročia zrejme hranicu 35 °C, momentálne sa ale nedá presne predpovedať, na akú hodnotu až vystúpia," hovorí meteorológ Pavel Matejovič.
Hrozia kolapsy z tepla
Pravdepodobne budú prekonané teplotné rekordy. Očakávajú sa aj tropické noci, keď minimálna teplota neklesne pod 20 °C. "Najmä centrá miest sa tak veľmi rozhorúčia a hlavne starí a chorí ľudia budú vystavení teplotnej záťaži, čo môže skončiť aj kolapsovými stavmi. Mimoriadne teplo bude až do konca týždňa, mierne ochladenie sa očakáva v budúcom týždni, momentálne sa však nedá s presnosťou predpovedať, kedy vlna horúčav skončí," hovorí Matejovič.
Veľmi teplé počasie však bude podľa dlhodobých prognóz prevládať v priebehu celého leta. Tohtoročné leto tak s najväčšou pravdepodobnosťou skončí ako jedno z najteplejších liet v histórii meteorologických pozorovaní. Relatívne najteplejším mesiacom bude podľa prognóz jún, no ako teplotne nadpriemerné sa očakávajú aj oba prázdninové mesiace.
Väčšina liet v posledných rokoch patrila medzi najteplejšie v histórii. Navyše máj bol v oblasti Arktídy rekordne teplý, preto studený vzduch, ktorý k nám z vyšších zemepisných šírok prenikne, sa rýchlo transformuje.
"V priebehu leta však tiež treba rátať aj so silnými búrkami, ktoré môžu byť sprevádzané prívalovými dažďami, silným vetrom a krúpami. Čím je totiž vzduch teplejší, tým sú vytvorené vhodnejšie podmienky pre vznik takýchto javov," dodáva Matejovič.
