Situácia vyvrcholila tým, že na to, čo sa deje v hniezde na Liptove, sa už jednoducho online nepozriete.
Radosť vystriedal hnev
Ľudí spočiatku tešil pohľad na vajíčka, z ktorých sa onedlho mali vyliahnuť malé bociany. Neskôr sa však stali svedkami prírodnej drámy vo Vavrišove. Pozorovali samičku, ako chráni svoje mladé doslova zasypaná snehom. Po tom, ako sa vyliahli, im online prenos ukázal aj odvrátenú stránku prírody. Na zázname videli, ako jedno po druhom slabnú. Mnohí komentujúci však nevedeli pochopiť, prečo nik neprišiel na pomoc.
Príroda vie byť krásna aj krutá: Bocianí pár napokon mŕtve mláďatá z hniezda vyhodil (VIDEO nie je vhodné pre slabšie povahy)
Bocianie mláďatá vo Vavrišove svoj boj o život prehrali
Prevádzkovateľ
kukaj.sk Ivan Daráni vysvetlil, že keby bolo treba zasiahnuť, ochranári tak určite urobia.
"Bohužiaľ, ľudia si predstavujú, že tam prídeme s vysokozdvižnou plošinou a budeme ich tam kŕmiť. To ale nie je možné," povedal. Zdôraznil, že ak ľudia chcú sledovať, čo sa deje v prírode, nemôžu zasahovať a musia rešpektovať jej zákony.
Častý jav, ktorý nevidíme
Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku priznal, že pobúreným komentárom verejnosti rozumie. "V prípade bocianov, respektíve všeobecne u vtákov, môžeme povedať, že prirodzená mortalita, teda aj úhyn mláďat, je veľmi častým javom. Ak to však človek pozoruje online, tak má tendenciu zasahovať. Ale v prírode je veľmi veľa takýchto situácii," pripomenul to, čo nevidíme.
Jeho slová potvrdila aj zoologička z TANAP-u Erika Feriancová. "Aj týmito prenosmi chceme ukázať, ako to v prírode chodí. Viem, že to nie je príjemný pohľad to sledovať v priamom prenose. Ani pre nás to nie je ľahké," vyjadrila sa. Smutne dodala, že ak to má pohoršovať ľudí natoľko, že sa budú vyhrážať, je to na škodu.
Kolobeh života
Kamery ale rozhodne neslúžia len na to, aby ľudia nahliadli do tajov slovenskej prírody. Odborníci vďaka nim môžu pozorovať, čo sa deje a vyhodnocovať tak potrebné údaje. Emócie musia ísť bokom. "Citlivejšie povahy to berú až agresívne, útočia, že nerobíme nič. Nemôžeme sa s tým stotožniť, sme ombudsmani divých zvierat. Nemôžeme zasahovať v každom prípade," vysvetlila Feriancová a dodala, že keď ľudia vidia skutočnú prírodu, v ktorej to takto chodí od nepamäti, sú pohoršení. "Máme s tým skúsenosti, vieme ako to chodí, nie je to príjemné. Ale je to kolobeh života. Mnohokrát sa pod úhyn podpíše aj činnosť človeka," dodala Feriancová.
Matka do mláďat jemne ďobkala:Skúšala tak, či sú ešte nažive. (Zdroj: Reprofoto: Facebook-Kukaj.sk - Aktuálne živé prenosy z Liptova, Tatier a Veľkej Fatry)
Čo sa týka bocianov, mohlo by sa podľa jej slov stať, že ak by mláďatá predsa len zobrali, matka by opustila hniezdo. Museli by teda vyrastať v zajatí, čo pre bociany podľa odborníkov nie je pozitívne. Vo väčšine prípadov to má naopak fatálny koniec. A to aj napriek tomu, že podľa Slobodníka samotný kontakt s človekom bociany od mláďat neodradí. "Nemajú dobre vyvinutý čuch. Pri manipulácii s mláďatami sa nestáva, že by ich matka potom odvrhla. Veľmi riziková je ale takzvaná adopcia," uviedol. Práve tá napríklad v prípade sov či sokolov odvrhnuté mláďatá zachráni. Dospelé bociany by však cudzieho potomka v drvivej väčšine prípadov zabili.
Počet vajec sa nerovná počtu mláďat
Ako ďalej priblížil R. Slobodník, u bocianov je mortalita najmä v prvom roku života. To znamená, že počas prvého roka od vyliahnutia, až po návrat z Afriky, viac ako 50 percent uhynie. A v prípade vtákov platí, čim menší vták, tým vyššia mortalita. Napríklad u sýkoriek sa z 10 mláďat ďalšieho roka dožijú len dve.
Sneh, dážď aj vietor: Počasie mohlo zohrať svoju úlohu, no mláďatá sa slabé mohli už narodiť. (Zdroj: Reprofoto:kukaj.sk)
"Aj keď mláďatko z hniezda vyletí, úhyn vtákov (bocianov, pozn. red) v prvom roku je veľmi vysoký. Snahu treba určite oceniť, dá sa pomôcť. Ale potom by sa dalo skôr pomáhať nie jednotlivým prípadom, ale celkovo nášmu vzťahu ku krajine," vysvetlil odborník. Vymenoval, že ide predovšetkým o budovanie mokradí, šetrné hospodárenie a dosiahnutie takých podmienok, aby sa bocianom žilo lepšie a neumierali v hniezdach.
Zabíjalo počasie?
Prečo však mláďatká z Vavrišova zahynuli? Podľa Slobodníka ich nemuselo zabiť počasie, aj napriek tomu, že je to v tomto prípade pravdepodobné. Nepriedušná perina, ktorú vytvorí matka, aby ochránila mladé, totiž perfektne zahreje. "Myslím si, že na podchladenie nezahynuli. To by ale ukázala až pitva. Nemusí to však súvisieť s počasím," premýšľal nahlas. Bociany totiž podľa jeho slov často skonzumujú napríklad otrávenú myš, to sa prenesie do vnútorností, čo má vplyv na zárodok a mláďatá sa narodia slabé. "U bocianov špecificky platí, že počet vajec sa automaticky nerovná počtu mláďat," uzavrel.
Život vo Vavrišove pokračuje ďalej. (Zdroj: Reprofoto:Facebook/kukaj.sk)
Skutočnosťou tiež je, že príroda vie byť niekedy krutá. "Ak pozorujeme, že sú mláďatá odvrhnuté starými vtákmi, spravidla to je preto, že dospelý vták vidí, že mláďatá sú choré. Odstavia ho a starajú sa o tie, o ktoré to podľa nich má význam," objasnil Slobodník. Pragmatizmus u bocianov, alebo všeobecne u vtákov, ktoré sa živia mäsom, je totiž vyvinutý maximálne. Platí, že keď je dostatok potravy, tak mŕtve mláďa bocian odvrhne, dá ho nabok hniezda. Keď nie, poslúži ako potrava pre ostatné mláďatá. V prírode sa zužitkuje skrátka všetko.
Na stránke kukaj.sk teda môžete naďalej sledovať život iných bocianích dvojíc, no pár z Vavrišova zostáva pred očami verejnosti pre príliš vášnivé reakcie zatiaľ skrytý. Tento rok už hniezdiť nebudú. Ako vysvetlil Roman Slobodník, o odchov mláďat sa nebudú snažiť, nakoľko by nestihli odlet do Afriky.
