(Zdroj: ČTK)
BRATISLAVA - Stredoeurópsky čas (SEČ) začne tento rok platiť v noci zo soboty 27. októbra na nedeľu 28. októbra. O tretej hodine Stredoeurópskeho letného času (SELČ) si ručičky hodiniek posunieme späť na druhú. Na letný čas opäť prejdeme v nedeľu 30. marca 2008.
Prvým, kto myšlienku striedania letného a zimného času koncipoval, bol Benjamin Franklin. V roku 1784 napísal štúdiu "An Economical Project". Vážne však túto tému nastolil až londýnsky staviteľ William Willett vo svojom pamflete "Waste of Daylight" v roku 1907. Navrhoval posunúť hodiny o 20 minút dopredu v každú zo štyroch aprílových nedieľ a rovnakým spôsobom z nich uberať v septembri.
Na území Slovenska bol letný čas po prvý raz zavedený od roku 1916 do roku 1918 a neskôr v rokoch 1940 až 1949. Po tridsaťročnej prestávke v roku 1979 ho zaviedli opäť. V roku 1999 sa po prvý raz končil letný čas v októbri, dovtedy sa zimný čas na Slovensku začínal v závere septembra. Niektoré krajiny ale letný čas nemajú. Okrem toho nemá význam v krajinách na rovníku, kde sú deň a noc približne rovnako dlhé - 12 hodín. Naopak, čím bližšie je krajina k pólom, tým dlhšie trvá obdobie letného času.
Hlavným zámerom zavedenia letného času bolo šetrenie energie a lepšie využívanie prirodzeného denného svetla. Podľa webovej stránky webexhibits.org/daylightsaving sa každý deň počas obdobia letného času takýmto spôsobom v celých USA ušetrí približne jedno percento energie. Na Novom Zélande poklesne počas tohto obdobia spotreba o približne 3,5 percenta. Faktom ale zostáva, že ľudia, ktorí vstávajú pred siedmou hodinou ráno, minú takýmto spôsobom viac energie, lebo musia svietiť.
Napriek tomu odborníci tvrdia, že je to málo v pomere k tomu, čo sa ušetrí večer. Štúdie množstva dopravných nehôd z USA a Veľkej Británie zastávajú názor, že zvýšenie ich počtu počas tmavých rán kompenzuje ich zníženie počas dlhších večerov. Keďže je večer dlhšie svetlo, znižuje sa údajne aj množstvo spáchaných násilných trestných činov. Ľudia sa vraj menej pohybujú po tme a tak sa nevystavujú riziku.
Diskusia má ale aj druhú stránku. Oponenti túto ideu nijako nešetria. Ľudia sa sťažujú na zmenu denného rytmu. Pre niektorých to nepredstavuje veľké problémy, ale ľudia s poruchami spánku toto obdobie prežívajú veľmi citlivo. Podľa niektorých vedcov striedanie zimného a letného času neprináša želaný efekt, pretože výpadok z prirodzeného rytmu vyvoláva poruchy koncentrácie a znižovanie pracovnej výkonnosti.
Iní ale tvrdia, že zmena času nemá na psychiku človeka taký vplyv ako niekoľkodňový dážď alebo búrka. Ďalšie sťažnosti na tento zvyk pochádzajú od ľudí, ktorých práca sa viaže práve na východ Slnka, napríklad farmárov. Istý kanadský chovateľ hydiny to vysvetľuje tým, že "sliepky sa neriadia podľa zmeny času.
Na území Slovenska bol letný čas po prvý raz zavedený od roku 1916 do roku 1918 a neskôr v rokoch 1940 až 1949. Po tridsaťročnej prestávke v roku 1979 ho zaviedli opäť. V roku 1999 sa po prvý raz končil letný čas v októbri, dovtedy sa zimný čas na Slovensku začínal v závere septembra. Niektoré krajiny ale letný čas nemajú. Okrem toho nemá význam v krajinách na rovníku, kde sú deň a noc približne rovnako dlhé - 12 hodín. Naopak, čím bližšie je krajina k pólom, tým dlhšie trvá obdobie letného času.
Hlavným zámerom zavedenia letného času bolo šetrenie energie a lepšie využívanie prirodzeného denného svetla. Podľa webovej stránky webexhibits.org/daylightsaving sa každý deň počas obdobia letného času takýmto spôsobom v celých USA ušetrí približne jedno percento energie. Na Novom Zélande poklesne počas tohto obdobia spotreba o približne 3,5 percenta. Faktom ale zostáva, že ľudia, ktorí vstávajú pred siedmou hodinou ráno, minú takýmto spôsobom viac energie, lebo musia svietiť.
Napriek tomu odborníci tvrdia, že je to málo v pomere k tomu, čo sa ušetrí večer. Štúdie množstva dopravných nehôd z USA a Veľkej Británie zastávajú názor, že zvýšenie ich počtu počas tmavých rán kompenzuje ich zníženie počas dlhších večerov. Keďže je večer dlhšie svetlo, znižuje sa údajne aj množstvo spáchaných násilných trestných činov. Ľudia sa vraj menej pohybujú po tme a tak sa nevystavujú riziku.
Diskusia má ale aj druhú stránku. Oponenti túto ideu nijako nešetria. Ľudia sa sťažujú na zmenu denného rytmu. Pre niektorých to nepredstavuje veľké problémy, ale ľudia s poruchami spánku toto obdobie prežívajú veľmi citlivo. Podľa niektorých vedcov striedanie zimného a letného času neprináša želaný efekt, pretože výpadok z prirodzeného rytmu vyvoláva poruchy koncentrácie a znižovanie pracovnej výkonnosti.
Iní ale tvrdia, že zmena času nemá na psychiku človeka taký vplyv ako niekoľkodňový dážď alebo búrka. Ďalšie sťažnosti na tento zvyk pochádzajú od ľudí, ktorých práca sa viaže práve na východ Slnka, napríklad farmárov. Istý kanadský chovateľ hydiny to vysvetľuje tým, že "sliepky sa neriadia podľa zmeny času.
