BRATISLAVA - V médiách už niekoľko týždňov kolujú informácie o tom, že do povinnej výbavy áut by mala pribudnúť novinka. Mnohých nepoteší, napriek tomu by mala prispieť k bezpečnosti na cestách a znížiť počet dopravných nehôd, a teda aj úmrtí. Práve to si od systému ISA, presnejšie povedané inteligentného prispôsobenia rýchlosti, sľubuje Európska komisia, ktorá zavedenie technológie navrhla.
V prípade, že by technologickú novinku schválili, do platnosti by v Európskej únii vstúpila už v máji 2022. Nejde síce o jediný z bezpečnostných prvkov, ktorý plánujú zaviesť, rozhodne by sme ho však mohli zaradiť medzi tie kontroverznejšie, práve pre mnoho otáznikov, na ktoré upozornili aj odborníci. Dopravný analytik Jozef Drahovský vyzdvihuje napríklad to, že zo zavádzaním systému do praxe treba začať až vtedy, keď sa vychytajú všetky jeho muchy.
Medzi navrhované bezpečnostné prvky patria aj zdokonalené núdzové brzdenie, kamery pomáhajúce pri cúvaní, či čierna skrinka, ktorá zaznamená dáta napríklad v prípade nehody.
Čo je ISA?
Čo však vlastne môžeme rozumieť pod pojmom ISA? Zjednodušene povedané, ide o systém zabudovaný vo vozidle, ktorý využíva kamery a informácie o polohe vozidla z GPS, a to vo vzťahu k rýchlostnému limitu platnému v danom mieste. Vodičom by teda mal systém pomôcť v tom, aby dodržiavali predpísanú rýchlosť v reálnom čase.
Technológia by mala šoféra upozorniť zvukovým signálom, môže však dokonca zabrániť tomu, aby vodič prekročil danú rýchlosť. Systém už v súčasnosti zaviedli niektoré automobilky, pomocou tlačidla, ktoré je zvyčajne na volante, je však možné ho vypnúť či zapnúť. Na rozdiel od tempomatu, ktorý auto nastaví do režimu jazdy a udržiava konštantnú nastavenú rýchlosť, ISA systém „pozerá“ na značky alebo do máp a rýchlosť by teda mal automaticky zvyšovať a znižovať podľa aktuálneho platného dopravného značenia.
Zbytočné úmrtia
Európska komisárka Elzbieta Bienkowska vo svojom vyhlásení upozornila, že každý rok príde o život na cestách EÚ 25-tisíc ľudí. Dodala aj to, že väčšinou ide o pochybenie na strane vodiča. Práve preto treba podľa nej konať. EÚ vidí v zdokonalení bezpečnostných prvkov niečo, čo môže ušetriť práve nevinné ľudské životy. Ako príklad sa pri tom uvádzajú aj bezpečnostné pásy, ktoré tiež kedysi neboli samozrejmosťou.
Ako bolo spomenuté, ISA systém v súčasnosti už niekoľko automobiliek do vozidiel inštaluje, prípadne stále zavádzajú ďalšie dômyselnejšie bezpečnostné novinky. To však samozrejme zvyšuje nielen bezpečnosť, ale aj cenu vozidiel. A ako už býva zvykom pri zavádzaní nových technológií, názory odborníkov sa rôznia.
Jozef Drahovský: Rozhodovať musí vodič
Dopravný analytik Jozef Drahovský uviedol, že v prípade uplatenenia ISA systému vníma diametrálny rozdiel najmä v tom, či poskytnú štáty EÚ údaje o svojej infraštruktúre, alebo to bude „len vecou amatérov – dobrovoľníkov“, ktorí budú zapisovať do systému aktuálne dopravné značenie.
„Niekedy nie je dopravné značenie urobené správne, značky sú pozabúdané a podobne. Sám som bol svedkom toho, ako na diaľnici po frézovaní nerovnosti v jazdnom pruhu zabudli dopravné značenie, ktoré znížilo rýchlosť na 40 km/hod. Ak by auto spoznalo takúto značku pri plnej 130 kilometrovej rýchlosti a ihneď by prispôsobilo rýchlosť, tak by bola ohrozená celá posádka aj všetci naokolo,“ vysvetlil možné riziko.
Systém jednoducho podľa neho neuvažuje ako človek, a ak je nastavený „na pevno“, má svoje muchy. Podľa Drahovského by však pomohlo, ak by pracoval napríklad s aplikáciou Waze (navigačný softvér pre mobilné telefóny, mapové podklady tvoria a aktualizujú samotní užívatelia, pozn. red) a vodič by dostával upozornenia na to, že prekročil maximálnu povolenú rýchlosť alebo by mal naopak pridať aby dodržiaval minimálnu rýchlosť.
„Ak by vozidlá takto vodičov upozornili na to, že robia chyby, bolo by to v prospech bezpečnosti premávky,“ povedal. Myslí si však, že systém sám o sebe dobrý nie je, mal by byť prepojený s asistentom alebo adaptívnym tempomatom. „Jedna vec je teda zaviesť systém. Druhá vec je urobiť to komplexne. Keď chceme, aby auto chodilo podľa predpisov, tak musí byť dopravné značenie jednoznačné a zmysluplné,“ dodal.
Hranice východnej Európy
Drahovský tiež upozornil na fakt, že sám vyskúšal autá, ktoré mali zabudovaný ISA systém, a zatiaľ na všetkých pri prekročení hraníc do východnej Európy došlo k automatickej deaktivácii tohto systému. „Dôvodom je, že napríklad v Rakúsku je obmedzená alebo zvýšená rýchlosť od značky po značku. U nás, v ČR a v okolitých štátoch, križovatka ruší obmedzenie rýchlosti a aby systém rozpoznal, že to je križovatka, musí mať oveľa vyššiu inteligenciu než ten, ktorý funguje bežne dnes,“ objasnil.
Kamera teda rozpoznáva značky, že obmedzenie začalo a skončilo, vrátane značiek začiatok a koniec obce. Avšak na Slovensku je podľa odborníka problematické rozpoznať, čo je vlastne križovatkou. „Napríklad odbočka na parkovisko sa nepovažuje za križovatku a predpis rýchlosti, či už plusový alebo mínusový, platí ďalej. To isté u čerpacích staníc a v mnohých ďalších prípadoch. A aby toto elektronika rozoznala tak musí mať podstatne vyššiu inteligenciu, a tým pádom takýto systém je oveľa náročnejší a aj drahší,“ dodal s tým, že cena by sa v tomto prípade mohla pohybovať v desaťtisícoch eur.
Vallova parkovacia politika vyvolala veľké vášne: Pre starostov je podstatná najmä jedna vec
Analytik na záver vyzdvihol, že vozidlo by malo reagovať na potreby vodiča a nemalo by rozhodovať za neho. Ak šofér potrebuje pridať či spomaliť, pretože sa dostal do takej situácie, musí mať možnosť tak urobiť. „Rozhodovať by malo len vtedy, ak to bude chcieť samotný vodič,“ dodal.
