BRATISLAVA - Poľnohospodári zo všetkých regiónov Slovenska hlásia nedostatok zrážok. Podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu je extrémne sucho zatiaľ len na východe. Začínajúce až mierne sucho sa naďalej rozširuje na celom území Slovenska, pričom lokálne je už výrazné sucho na Gemeri a Podunajskej nížine. Informovala o tom v piatok hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová.
O suchu hovoria podľa SPPK aj v susednej Českej republike. Podľa meraní z konca marca patrí k najzraniteľnejším oblastiam južná a stredná Morava, severná časť Sliezska a severozápadné Čechy. Minulý týždeň spadlo podľa SPPK najviac zrážok na Slovensku v severnej časti krajiny. Na väčšine Slovenska však boli úhrny zrážok nižšie ako jeden milimeter (mm). "Počasie bez zrážok na jednej strane neprerušuje jarné práce na poliach, na druhej strane však porasty ozimín a čerstvo zasiate zrniny čakajú na výdatný dážď, lebo sucho už na ne začína nepriaznivo pôsobiť," uviedla Holéciová.
Z monitoringu jarných prác, ktorý robí Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, vyplýva, že napríklad v trenčianskom regióne poľnohospodári zaznamenali za celý marec zrážky len približne 44 mm. Poľnohospodári z bratislavského regiónu potvrdzujú, že zimnej vlahy už dávno v pôde niet a jarná tiež chýba. Začali preto zavlažovať. „Polievame intenzívne plodiny ako je cibuľa, cesnak, ale aj mak na vzchádzanie. Pokiaľ neprídu zrážky, zvažujeme polievať už aj extenzívne plodiny, napr. pšenicu,“ uviedol člen Predstavenstva SPPK Juraj Máčaj.
Dolný Zemplín patrí momentálne medzi regióny s mimoriadnym suchom, ktoré sa začalo už vlani. „V 2018 roku sme v našej oblasti mali deficit 200 mm zrážok. Za prvé tri mesiace tohto roka chýba pôde 80 až 100 milimetrov vody. Je to obzvlášť nepríjemný stav, pretože Dolný Zemplín je bez možnosti zavlažovania. Ak v apríli nenaprší aspoň 40 ž 50 milimetrov, tak budú vzchádzajúce plodiny poškodené,“ konštatoval ďalší člen Predstavenstva SPPK Alexander Palágyi.
Poľnohospodári majú do polovice apríla čas na to, aby zareagovali na výzvu ministerstva pôdohospodárstva SR na závlahy a svojimi projektmi sa uchádzali o finančné prostriedky určené na obnovu závlahových sústav. „Musíme byť ambiciózni a nebáť sa. Práve pri revitalizácii závlah sa totiž treba pozerať skôr do budúcnosti, keďže táto investícia neprinesie návratnosť hneď na druhý rok. V časoch klimatických zmien však ide o nevyhnutný krok,“ dodal Máčaj.
