PRAHA - O povinnom striedaní času sa toho v poslednom období narozprávalo mnoho a začiatkom marca sa výbor Európskeho parlamentu pre dopravu a cestovný ruch vyslovil pre jeho zrušenie v roku 2021. Tento plán následne podporili aj europoslanci. V Československu bol pritom opätovne zavedený letný čas 1. apríla 1979, od ktorého ubehlo už 40 rokov.
Pred 80 rokmi sme boli ako Británia: VIDEO Potom prišla zásadná zmena, ktorá platí dodnes
Letný čas je označenie úpravy merania a udávania času, pri ktorej sa v letných mesiacoch roku nepoužíva čas daný príslušným časovým pásmom, ale používa sa čas, ktorý je o určitú hodnotu (obvykle o jednu hodinu) posunutý dopredu. Účelom letného času má byť úspora elektrickej energie, ktorá by bola inak potrebná na večerné osvetlenie, podľa energetikov zmena času ale veľké úspory elektriny neprináša. Rôzne iniciatívy občanov a petície sa aj niekoľko rokov odvolávajú na možné negatívne dopady striedania času na zdravie.
Európska komisia vlani predložila návrh na zrušenie striedania času, úniovej konzultácie sa zúčastnilo 4,6 milióna obyvateľov viac než polmiliardovej Európskej únie. Pre zrušenie striedania času bolo 84 percent z nich. Komisia pôvodne navrhovala ukončiť striedanie už tento rok, nenašla ale podporu u členských krajín. Začiatkom tohto mesiaca sa výbor Európskeho parlamentu pre dopravu a cestovný ruch vyslovil pre zrušenie povinného striedania štandardného a letného času v roku 2021 a v utorok 26. marca plán podporili europoslanci.
Návrh smernice počíta s tým, že jednotlivé členské štáty samy určia, či zachovajú nastálo štandardný či letný čas. Podľa europoslancov majú členské štáty do apríla 2020 informovať Európsku komisiu, v akom časovom pásme si želajú zostať. Iniciatívu, ktorej cieľom bolo práve zrušenie striedania času, na jeseň roku 2017 spustila skupina europoslancov na čele s českým zástupcom v Európskom parlamente Pavlom Svobodom.
V českých krajinách bol ešte v rámci Rakúsko-Uhorska letný čas po prvý raz zavedený 30. apríla 1916 a platil do 1. októbra. K tomuto dátumu, teda v priebehu prvej svetovej vojny, zaviedlo vtedy letný čas i Nemecko, kde skončil v roku 1918, v Rakúsku o dva roky neskôr. Z ďalších krajín sa letný čas na skúšku zaviedol aj vo Švédsku, a to od 15. mája do 30. septembra 1916.
Letný čas bol v Československu znovu zavedený v dôsledku úsporných opatrení počas druhej svetovej vojny. V českých krajinách (vtedy v Protektoráte Čechy a Morava) fungoval nepretržite od 1. apríla 1940 až do 4. októbra 1942, ďalej potom v letných mesiacoch v rokoch 1943 až 1949. Na prelome roka 1946 (1. decembra 1946 - 23. februára 1947 ) bol zavedený aj tzv. zimný čas, kedy bol čas posunutý o jednu hodinu dozadu.
Tretíkrát si Česi a Slováci začali každoročne posúvať hodinky od 1. apríla 1979 počas energetickej krízy. Po niekoľkých rokoch sa ustálilo pravidlo, podľa ktorého sa letný čas zavádzal posledný marcový víkend a končil posledný septembrový víkend. Od roku 1996 je letný čas o jeden mesiac dlhší - trvá sedem mesiacov, do posledného víkendu v októbri, čím je letný čas zavedený po väčšiu časť roka ako čas pásmový. Táto zmena bola vykonaná v celej Európskej únii.
Ako prvý prišiel s návrhom zaviesť letný čas zrejme Američan Benjamin Franklin. V roku 1784 poukazoval na to, že by sa tak ušetrilo na sviečkach. Ale s nápadom posunúť hodiny prišiel až 120 rokov po ňom londýnsky staviteľ William Willet. Jeho návrh z roku 1907 posúval každú aprílovú nedeľu hodiny o 20 minút dopredu a opačne sa malo postupovať v septembri.
Motiváciou pre zavedenie letného času boli v minulosti energetické úspory počas svetových vojen. Energetici však dávajú v posledných desaťročiach za pravdu skôr odporcom letného času. Striedanie letného a zimného času sa podľa nich prejavuje len zanedbateľne a úspory elektriny to neprináša. Oveľa väčší vplyv na spotrebu energie má podľa nich počasie.
Vo svete sa v mnohých krajinách v minulosti letný čas zavádzal, ale aj rušil. Všeobecne možno povedať, že letný čas platí vo väčšine krajín Európy, Severnej Ameriky a Blízkeho východu, kým v Ázii (okrem Iránu), v Afrike a vo väčšine štátov Južnej Ameriky (okrem časti Brazílie, Čile a Paraguaja) neplatí. Z veľkých krajín ho v roku 1992 zrušili v Číne a v roku 2014 definitívne v Rusku. V Európe letný čas neplatí napríklad v Rusku, Bielorusku a na Islande.
