BRATISLAVA - Česko-slovenský vojnový veterán, generál Milan Píka zomrel v stredu v Bratislave vo veku 96 rokov. Informoval o tom spravodajský server iROZHLAS.cz s odvolaním sa na Janu Horákovú, kurátorku pozostalosti po generálovi Heliodorovi Píkovi, otcovi zosnulého, ktorého popravil komunistický režim.
"Na jeho 95. narodeniny mu prišiel zagratulovať aj prezident Andrej Kiska. Z Česka nikto," povedal pre iROZHLAS. historik Pavel Paleček. Milan Píka sa narodil v roku 1922 Hraniciach na Morave. Otec Heliodor vtedy študoval na parížskej vojenskej akadémii. "Po vyhlásení Protektorátu Čechy a Morava sa Milan vydal za otcom do Bukurešti, ale zanedlho putoval do Francúzska k formujúcim sa československým jednotkám," uviedla spoločnosť Post Bellum.
Zatknutý a uväznený
Milan Píka bol príslušníkom britského Kráľovského letectva (RAF), avšak v lietaní mu zabránila porucha zraku, a tak vykonával kancelárske práce. Po druhej svetovej vojne študoval právo. Rovnako ako jeho otec bol ale po februári 1948 zatknutý a uväznený. Heliodor Píka bol následne vo vykonštruovanom procese odsúdený na trest smrti, Píka mladší bol prepustený a spoločne s matkou sa usadil na Slovensku.
V súvislosti s nespravodlivým stíhaním svojho otca bol Milan Píka v roku 1949 prepustený z armády a mal problémy s úradmi. V 60. rokoch dosiahol plnú súdnu rehabilitáciu svojho otca. Za odbojovú činnosť dostal Milan Píka Československý vojnový kríž a ďalšie česko-slovenské a zahraničné vyznamenania. V roku 1990 mu bola udelená hodnosť plukovníka a v roku 2014 bol povýšený na brigádneho generála. Podľa historika Palečka bol Píka jediným generálom oboch armád - českej aj slovenskej.
Profil Milana Píku
Milan Píka sa narodil 28. júla 1922 v Hraniciach na Morave ako syn generála Heliodora Píku a Márie Píkovej. V rodných Hraniciach na Morave navštevoval aj základnú – vtedy Obecnú školu. Keď jeho otec ukončil štúdium na Vysokej škole vojenskej v Paríži a začal pracovať na ministerstve obrany a na generálnom štábe československej armády v Prahe, Milan pokračoval v štúdiu v hlavnom meste.
Potom, ako otca vymenovali za vojenského atašé v Rumunsku, vrátil sa Milan za rodinou do Hraníc, kde rok navštevoval prvú triedu reálneho gymnázia. Ukončenie otcovej práce v Rumunsku znamenalo návrat do Prahy a pokračovanie v štúdiu na Štátnom reálnom gymnáziu T. G. Masaryka.
Po obsadení Čiech a Moravy nemeckou armádou Milan Píka narýchlo ukončil štúdium a s matkou za pomoci odboja ušli do Rumunska, odkiaľ ich loď prepravila do Francúzska. Niekoľko mesiacov žili v Paríži. V tomto období sa Milan Píka prvýkrát pokúsil narukovať do tvoriacich sa česko-slovenských jednotiek vo Francúzsku. Do armády ho však neprijali pre nízky vek, a tiež preto, lebo sa už približovali nemecké vojská.
Odchod do Veľkej Británie
Podarilo sa mu odísť do Veľkej Británie, kde vstúpil do britského Kráľovského letectva (RAF) a kde neskôr zložil aj maturitnú skúšku. Požiadal o zaradenie do leteckého kurzu. Chcel sa stať navigátorom, no zdravotná prehliadka odhalila jeho vrodenú poruchu zraku, a tak nemohol byť zaradený k lietajúcemu personálu. V roku 1944 sa stal pobočníkom veliteľa Československého doplňovacieho strediska v Cosforde, kde pôsobil až do konca vojny.
Po skončení 2. svetovej vojny sa Milan Píka vrátil späť do vlasti a začal študovať právo na Karlovej univerzite. Ostal v armáde a bol pridelený na Krajský vojenský súd do Prahy, kde si začal pomaly uvedomovať zmeny v povojnovej republike smerujúce ku komunistickej totalite.
"V roku 1946 a 1947 som usilovne študoval, navštevoval som prednášky, skladal som skúšky a dostal som sa až do 6. semestra na Právnickej fakulte. Koncom roku 1947, keďže som už lepšie vnímal to celkové prostredie, politické prostredie u nás a situáciu, tušil som a domnieval som sa, že sa veci nevyvíjajú tak, ako by sme si to želali," povedal Milan Píka v rozhovore pre Ústav pamäti národa v rámci programu Európa pre občanov – Aktívna európska pamiatka. Zlé tušenie mal aj jeho otec Heliodor Píka, ktorý povedal: "Milan, vieš, keď sa toto skončí, ja budem visieť na prvej lucerne."
Obvinený
Po tzv. Víťaznom februári 1948 Heliodora Píku zatkli. Milana Píku preradili na právne oddelenie Ministerstva obrany. Onedlho zatkla Štátna bezpečnosť aj jeho. Súdili ho spoločne so skupinou generála Mrázka. Bol obvinený z prípravy únosu otca do zahraničia. Pre nedostatok dôkazov a po zásahu prezidenta Klementa Gottwalda ho zbavili všetkých obvinení. Napriek tomu ho degradovali, vyhodili zo školy, vykázali z Prahy a za trest mal na rok nastúpiť do Jáchymovských baní.
Vďaka manželkinmu otcovi Milanovi Polákovi nakoniec Milan Píka do Jáchymova nenastúpil a odsťahoval sa do Bratislavy. O príprave otcovej popravy bol telefonicky informovaný 28. marca 1949. "Ja som z toho teda prakticky nič nechápal. Nechápal som, prečo on, zaslúžilý vojak, ten, čo v dvoch vojnách bojoval za slobodu národa, štátu; stál pri zrode prvej česko-slovenskej armády, francúzsky legionár musí takým spôsobom odísť, zomrieť," spomínal Milan Píka na odsúdenie svojho otca.
S manželkou ihneď odcestoval do väznice Bory v Plzni a strávil s otcom jeho poslednú noc. Podľa jeho spomienok bol otec pripravený na popravu a znášal svoj údel statočne. Milan Píka sa nikdy nezmieril s pošpinením otcovho mena a po politickom uvoľnení v roku 1968 požiadal o obnovenie procesu. Starý rozsudok bol zrušený, pričom generála Heliodora Píku zbavili obvinení a vrátili mu všetky hodnosti a vyznamenania. Napriek tomu však súd neurčil vinníka za krivé obvinenia. Po nástupe normalizácie bolo úsilie očistiť otcovo meno spomalené. Úplne sa to Milanovi Píkovi podarilo až po roku 1989.
Heliodor Píka potom, ako si vypočul rozsudok smrti, napísal svojmu synovi Milanovi: "Môj najdrahší, som presvedčený, že budeš oslobodený, a preto sa s tebou lúčim. Nedokážeš si predstaviť, čím si pre mňa bol. Hviezdou, lúčom jasu, pokoja a v posledných dňoch nesmiernou mravnou oporou. Keď som ťa oknom uvidel, všetko zo mňa spadlo. Necítil som tú hrôzu, ktorá ma trápi. Buď šťastný s našimi drahými."
