BRATISLAVA - Nedostatok zdravotníkov, ktorý sa podľa lekárov vystupňoval po schválení novely Zákonníka práce, môže viesť k rušeniu nemocničných oddelení. S veľkou pravdepodobnosťou už v najbližších mesiacoch zaniknú viaceré z nich, potvrdili ČTK zástupcovia lekárov.
Spájať sa budú možno aj celé nemocnice, pripustil minister zdravotníctva Ivan Valentovič. Ten sa už dlhšie snaží znížiť počet nemocničných lôžok, čo by malo viesť k šetreniu peňazí.
"Minimálne dôjde k redukcii oddelení," opísal pravdepodobný vývoj v nemocniciach šéf Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Marián Petko. Napríklad gynekologické oddelenia podľa neho zaniknú v niektorých mestách už v novembri. Za najviac ohrozené sa považujú práve menšie nemocnice združené v ANS, pretože väčšie zdravotnícke zariadenia z Asociácie fakultných nemocníc dokážu zamestnancom ponúknuť vyššie mzdy. Nedostatok personálu sa podľa Petka naplno prejaví vo februári a marci budúceho roka, po tom, ako sa v nemocniciach skončí útlmová prevádzka počas koncoročných sviatkov.
Zánik oddelení a dokonca niektorých nemocníc pre nedostatok zdravotníkov pripustil aj Ernest Sivík zo Slovenskej lekárskej komory. "Nevylučuje sa to," reagoval Sivík na otázku, či nastane pre chýbajúcich lekárov rušenie nemocníc.
Minister Valentovič síce zatiaľ nepotvrdil, že chýbajúci zdravotníci spôsobia zánik nemocníc, niektoré zariadenia sa však podľa neho asi budú spájať. "Pokiaľ zdravotnícke zariadenie nebude mať personálne zabezpečenie, aby mohlo poskytovať kvalitnú starostlivosť, bude hľadať možnosti, ako to zabezpečiť a možno aj spájať sa s inými nemocnicami," povedal minister ČTK. Odmietol však úvahy, že sa tak nepriamo naplní jeho plán zrušiť v nemocniciach viac ako 6000 údajne nepotrebných postelí. "V tejto chvíli o tom nechcem špekulovať," povedal minister. Zatiaľ sa mu pritom nepodarilo presadiť nariadenie o minimálnej sieti zariadení, ktoré by k znižovaniu počtu nemocníc mohlo prispieť.
Neriadený zánik nemocníc však podľa Petka môže ohroziť pacientov. "Toto nie je redukcia podľa potrieb občanov, ale redukcia živelná, ktorá môže zhoršiť dostupnosť aj kvalitu starostlivosti," upozornil.
Nemocniciam začali vo väčšej miere chýbať zamestnanci od septembra, keď začala platiť novela Zákonníka práce. Tá obmedzila množstvo nadčasov, ktoré môžu lekári odpracovať. Podobné ťažkosti s chýbajúcimi lekármi vznikli pre zákonník v tomto roku aj v Česku. Tamojšie nemocnice však našli zdroje na to, aby lekárov napríklad na nočné služby najímali ako súkromných podnikateľov. Počas dňa sú riadnymi zamestnancami.
Rozhodujúcimi pri možnom rušení nemocníc by mali byť napokon zdravotné poisťovne. Práve tie totiž prostredníctvom zmlúv preplácajú náklady na liečbu. Najväčší vplyv si pri tom naďalej udržali dve štátne poisťovne, na ktorých prácu má dosah ministerstvo zdravotníctva. Všeobecná a Spoločná zdravotná poisťovňa mali približne 3,5 milióna poistencov a v tomto roku by mali hospodáriť s viac ako 60 miliardami korún, pričom zdravotníctvo má v tomto roku disponovať so sumou asi 90 miliárd korún.
"Minimálne dôjde k redukcii oddelení," opísal pravdepodobný vývoj v nemocniciach šéf Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Marián Petko. Napríklad gynekologické oddelenia podľa neho zaniknú v niektorých mestách už v novembri. Za najviac ohrozené sa považujú práve menšie nemocnice združené v ANS, pretože väčšie zdravotnícke zariadenia z Asociácie fakultných nemocníc dokážu zamestnancom ponúknuť vyššie mzdy. Nedostatok personálu sa podľa Petka naplno prejaví vo februári a marci budúceho roka, po tom, ako sa v nemocniciach skončí útlmová prevádzka počas koncoročných sviatkov.
Zánik oddelení a dokonca niektorých nemocníc pre nedostatok zdravotníkov pripustil aj Ernest Sivík zo Slovenskej lekárskej komory. "Nevylučuje sa to," reagoval Sivík na otázku, či nastane pre chýbajúcich lekárov rušenie nemocníc.
Minister Valentovič síce zatiaľ nepotvrdil, že chýbajúci zdravotníci spôsobia zánik nemocníc, niektoré zariadenia sa však podľa neho asi budú spájať. "Pokiaľ zdravotnícke zariadenie nebude mať personálne zabezpečenie, aby mohlo poskytovať kvalitnú starostlivosť, bude hľadať možnosti, ako to zabezpečiť a možno aj spájať sa s inými nemocnicami," povedal minister ČTK. Odmietol však úvahy, že sa tak nepriamo naplní jeho plán zrušiť v nemocniciach viac ako 6000 údajne nepotrebných postelí. "V tejto chvíli o tom nechcem špekulovať," povedal minister. Zatiaľ sa mu pritom nepodarilo presadiť nariadenie o minimálnej sieti zariadení, ktoré by k znižovaniu počtu nemocníc mohlo prispieť.
Neriadený zánik nemocníc však podľa Petka môže ohroziť pacientov. "Toto nie je redukcia podľa potrieb občanov, ale redukcia živelná, ktorá môže zhoršiť dostupnosť aj kvalitu starostlivosti," upozornil.
Nemocniciam začali vo väčšej miere chýbať zamestnanci od septembra, keď začala platiť novela Zákonníka práce. Tá obmedzila množstvo nadčasov, ktoré môžu lekári odpracovať. Podobné ťažkosti s chýbajúcimi lekármi vznikli pre zákonník v tomto roku aj v Česku. Tamojšie nemocnice však našli zdroje na to, aby lekárov napríklad na nočné služby najímali ako súkromných podnikateľov. Počas dňa sú riadnymi zamestnancami.
Rozhodujúcimi pri možnom rušení nemocníc by mali byť napokon zdravotné poisťovne. Práve tie totiž prostredníctvom zmlúv preplácajú náklady na liečbu. Najväčší vplyv si pri tom naďalej udržali dve štátne poisťovne, na ktorých prácu má dosah ministerstvo zdravotníctva. Všeobecná a Spoločná zdravotná poisťovňa mali približne 3,5 milióna poistencov a v tomto roku by mali hospodáriť s viac ako 60 miliardami korún, pričom zdravotníctvo má v tomto roku disponovať so sumou asi 90 miliárd korún.
