BRATISLAVA - Niekdajšieho ministra privatizácie Petra Bisáka dnes súd oslobodil spod obžaloby v ďalšom prípade.
Okresný súd Bratislava II rozhodol, že Bisák sa nedopustil trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, informoval hovorca súdu Pavol Adamčiak. Rozsudok však ešte nie je právoplatný, lebo sa proti nemu odvolal prokurátor. Bisák uspel na súde v niekoľkých prípadoch už v minulosti.
Obžaloba tvrdila, že bývalý minister pre správu a privatizáciu národného majetku v rokoch 1995 až 1998 v rozpore so zákonom poskytol komerčnej banke na termínované vklady peniaze z osobitného účtu, ktoré pochádzali z takzvanej malej privatizácie. Tým mal zároveň poškodiť ministerstvo a zabezpečiť prostredníctvom sprostredkovateľských zmlúv, ktoré uzavreli štyri právnické a fyzické osoby s komerčnými bankami, neoprávnený zisk sebe i sprostredkovateľom.
Bisáka v podobnom prípade prvý raz právoplatne oslobodil súd ešte v roku 2005. Obžaloba ho vtedy vinila z toho, že v rokoch 1995 až 1997 nariadil osem finančných prevodov z osobitného účtu ministerstva privatizácie na Fond národného majetku. Peniaze vraj nezúčtoval, čím mal štátu mal spôsobiť škodu až 4,5 miliardy Sk. Ministerstvo hospodárstva však na súde nijakú škodu nepotvrdilo. Súd rozhodol, že išlo o transakcie medzi dvoma štátnymi orgánmi, a preto nemohla vzniknúť štátu škoda.
Naposledy v júni bratislavský krajský súd definitívne oslobodil Bisáka spolu s exprezidentom Fondu národného majetku (FNM) Štefanom Gavorníkom v prípade korupcie. Podľa obžaloby mal ako minister vlády premiéra Vladimíra Mečiara prijať úplatok pri privatizácii podniku Elektrosystémy Bratislava.
Privatizácia štátnych podnikov sa v minulosti viac ráz spájala s podozreniami z korupcie. Bývalá Mečiarova vláda v 90. rokoch čelila kritike vtedajšej opozície, že pri predaji štátnych podnikov uprednostňovala domácich podnikateľov blízkych koaličným stranám, viaceré sprivatizované podniky navyše skončili v konkurze. Obvinenia z nevýhodných predajov štátnych podnikov sa objavovali aj počas minulých vlád Mikuláša Dzurindu, ktoré napríklad presadili predaj časti energetických podnikov zahraničným firmám.
Obžaloba tvrdila, že bývalý minister pre správu a privatizáciu národného majetku v rokoch 1995 až 1998 v rozpore so zákonom poskytol komerčnej banke na termínované vklady peniaze z osobitného účtu, ktoré pochádzali z takzvanej malej privatizácie. Tým mal zároveň poškodiť ministerstvo a zabezpečiť prostredníctvom sprostredkovateľských zmlúv, ktoré uzavreli štyri právnické a fyzické osoby s komerčnými bankami, neoprávnený zisk sebe i sprostredkovateľom.
Bisáka v podobnom prípade prvý raz právoplatne oslobodil súd ešte v roku 2005. Obžaloba ho vtedy vinila z toho, že v rokoch 1995 až 1997 nariadil osem finančných prevodov z osobitného účtu ministerstva privatizácie na Fond národného majetku. Peniaze vraj nezúčtoval, čím mal štátu mal spôsobiť škodu až 4,5 miliardy Sk. Ministerstvo hospodárstva však na súde nijakú škodu nepotvrdilo. Súd rozhodol, že išlo o transakcie medzi dvoma štátnymi orgánmi, a preto nemohla vzniknúť štátu škoda.
Naposledy v júni bratislavský krajský súd definitívne oslobodil Bisáka spolu s exprezidentom Fondu národného majetku (FNM) Štefanom Gavorníkom v prípade korupcie. Podľa obžaloby mal ako minister vlády premiéra Vladimíra Mečiara prijať úplatok pri privatizácii podniku Elektrosystémy Bratislava.
Privatizácia štátnych podnikov sa v minulosti viac ráz spájala s podozreniami z korupcie. Bývalá Mečiarova vláda v 90. rokoch čelila kritike vtedajšej opozície, že pri predaji štátnych podnikov uprednostňovala domácich podnikateľov blízkych koaličným stranám, viaceré sprivatizované podniky navyše skončili v konkurze. Obvinenia z nevýhodných predajov štátnych podnikov sa objavovali aj počas minulých vlád Mikuláša Dzurindu, ktoré napríklad presadili predaj časti energetických podnikov zahraničným firmám.
