BRATISLAVA - Slovenská polícia je v katastrofálnom stave a potrebuje reformu. To je hlavná myšlienka skupiny ľudí, ktorá sa rozhodla, že chce, aby sa z policajných zložiek stal Policajný zbor 21. storočia. Autorom reformy je Branislav Diďák, ktorý v Policajnom zbore slúžil od roku 1991 a prešiel si rôznymi funkciami.
Stručný návrh reformy Policajného zboru sa snaží o riešenie súčasných problémov od menovania policajného prezidenta až po radového zamestnanca na obvodnom oddelení. "Primárnym cieľom je reformovať ho tak, aby bol moderným Policajným zborom 21. storočia," hovorí Diďák, ktorý zostavil odborný tím.
"Polícia ostala v 80. rokoch. Celý systém riadenia je nastavený tak, že políciu vždy ovláda ten, kto je momentálne politicky aktívny," opisuje Diďák. "U nás sa to dostalo do takého štádia, že polícia kryje kauzy. To sa však deje už dlho, to nevymyslel ani Kaliňák, ani Fico. Povedal by som to tak, že Kaliňák to len posunul o level vyššie," dodáva.
Ani bývalý policajný prezident Tibor Gašpar by nebol prezidentom, ak by nebol "náš človek". "Ak sa pozriete spätne, tak zistíte, že po rebríčku stúpal neštandardne, už počas prijatia do polície. Ten kariérny postup by mu nedovolil dostať sa tak ďaleko," hovorí Diďák na margo Gašpara.
Podľa Diďáka a odborného tímu, s ktorým na reforme pracuje, je Policajný zbor v súčasnosti zle manažovaný, o čom svedčia aj neprimerane dlhotrvajúce vyšetrovania veľkých káuz, zle využívané zdroje Policajného zboru a neatraktívnosť práce policajta.
"Nestačí len vymeniť vrcholový manažment, ale je potrebné aj zmeniť aj systém práce v samotnom Policajnom zbore tak, aby sa stal funkčným, atraktívnym a moderným," tvrdí Diďák.
Súčasná situácia je zlá
V súčasnosti je veľkým problémom menovanie funkcionárov Policajného zboru mimo kariérneho postupu na základe politických nominácií. "Jediným súčasným kritériom je oddanosť vládnucej politickej strane, čo zvyšuje nespravodlivosť voči radovým policajtom. Cieľom reformy je aj to, aby nebolo umožnené ministrovi vnútra menovať iných funkcionárov policajného zboru, okrem najvyššieho manažmentu polície," približuje Diďák.
"Dnes nefungujú pravidlá. Dnes ste náš človek alebo človek nejakej skupiny z vonku, dostanete sa na policajnú funkciu a viete, čo je najväčší paradox? Že keby tam tí ľudia aspoň voľačo robili. Ale dnes si tú funkciu strážia a dávajú pozor, aby sa nejaké kauzy nedostali na povrch, čo by ich mohli ohroziť. Lebo oni nie sú verní republike, tá ich tam nemenovala. Oni sú verní tomu človeku, ktorý ich tam dosadil. Ale na to Policajný zbor nie je," hovorí Diďák.
Ďalším problémom je aj neefektívny systém vzdelávania, personálne poddimenzovaný Policajný zbor, nehospodárne nakladanie s majetkom Ministerstva vnútra a zložité dvojstupňové riadenie.
Víziou Diďáka a odborného tímu je transparentnosť, odbornosť, decentralizácia a dôveryhodnosť. Cieľom reformy je ochrana pred politickým zneužitím, zefektívnenie práce príslušníkov Policajného zboru, rozumné hospodárenie s majetkom Policajného zboru, či zlepšenie spolupráce Policajného zboru so zahraničím.
"Nemyslím si, že sa to všetko podarí naraz. No zmena je potrebná a skúsiť to musíme," dodal Diďák.
Reforma zaujala už aj niektorých parlamentných politikov. Prví sú zo strany SPOLU. “Odprezentovať ju chcem všetkým, ktorí prejavia záujem, pretože na jej presadenie bude potrebný silný politický mandát. Kľúčovým bude budúci rok,” uzavrel Branislav Diďák.
