BRATISLAVA - V bývalej komunistickej Štátnej bezpečnosti sa v období po nežnej revolúcii z roku 1989 sfalšovali tri desiatky dokumentov kontrarozviedky v prospech agentov.
Z ľudí, ktorí boli vedení ako agenti, sa tak na papieri stali osoby sledované ŠtB. Ide napríklad o niekdajšieho šéfa už zaniknutého denníka Národná obroda Juraja Vereša či spisovateľa Alberta Marenčina. Informoval dnes o tom Ústav pamäti národa (ÚPN), ktorý dokumentuje zločiny komunizmu a fašizmu.
"U týchto osôb boli v origináloch registračných protokolov (...) pozmenené údaje, ktoré by ich identifikovali ako tajných spolupracovníkov ŠtB," povedal šéf ÚPN Ivan Petranský. ÚPN zatiaľ zverejnil len prípad Vereša a Marenčina, ktorí však odmietli, že pracovali ako agenti. Ostatné mená chce ÚPN zverejniť neskôr.
Vereš a Marenčin mali podľa dokumentov ÚPN za úlohu okrem iného vnášať rozpory medzi predstaviteľov náboženského a občianskeho disentu. Proti sebe mali napríklad stavať na jednej strane neskorších politikov KDH Jána Čarnogurského a Františka Mikloška a na strane druhej terajšieho politológa Miroslava Kusého a bývalého disidenta Milana Šimečku, na ktorého bol nasadený Marenčin. Obaja podľa dokumentov tiež poskytovali informácie o historikovi Jozefovi Jablonickom a spisovateľke Hane Ponickej. Vereš okrem toho údajne donášal aj na emigrantov zo západného Nemecka.
Obaja však aktívnu spoluprácu s ŠtB odmietli. Marenčin ČTK povedal, že ľudia z ŠtB ho síce predvolávali na výsluchy, no zadania od nich nedostával. "Pokiaľ sa ma pýtali na veci, o ktorých som vedel, a pritom som bol presvedčený, že tým nikomu neuškodím, no tak som povedal áno, stretol som sa s tým a tým," poznamenal Marenčin. Dodal, že Mikloška vôbec nepoznal a s Čarnogurským nemal žiadne kontakty.
Vereš okrem toho trval na tom, že bol skutočne prenasledovanou osobou a nie agentom. "Keby som pracoval ako agent, tak by som nebol prenasledovaný a sledovaná osoba a dvadsať rokov nezamestnaný," povedal ČTK.
Záznamy o agentoch boli v dokumentoch vygumované a prepísané. Predstavitelia ÚPN nevedeli uviesť, kto dokumenty falšoval. Nevylúčili však, že pre to podajú trestné oznámenie.
Viacerí politici či umelci, ktorých mená sa objavili medzi spolupracovníkmi ŠtB, v minulosti namietali, že dokumenty bývalej komunistickej tajnej služby môžu byť nedôveryhodné.
Zástupcovia ÚPN však dnes zdôraznili, že falšovanie v spisoch ŠtB bolo v týchto prípadoch v prospech agentov, nie naopak. Nestretli sa teda s prípadom, že ŠtB niekoho evidovala ako falošného spolupracovníka. "Registračné protokoly aj napriek týmto zisteniam zostávajú hodnoverným zdrojom informácií," povedal Petranský s tým, že údaje možno overovať vo viacerých iných dokumentoch.
"U týchto osôb boli v origináloch registračných protokolov (...) pozmenené údaje, ktoré by ich identifikovali ako tajných spolupracovníkov ŠtB," povedal šéf ÚPN Ivan Petranský. ÚPN zatiaľ zverejnil len prípad Vereša a Marenčina, ktorí však odmietli, že pracovali ako agenti. Ostatné mená chce ÚPN zverejniť neskôr.
Vereš a Marenčin mali podľa dokumentov ÚPN za úlohu okrem iného vnášať rozpory medzi predstaviteľov náboženského a občianskeho disentu. Proti sebe mali napríklad stavať na jednej strane neskorších politikov KDH Jána Čarnogurského a Františka Mikloška a na strane druhej terajšieho politológa Miroslava Kusého a bývalého disidenta Milana Šimečku, na ktorého bol nasadený Marenčin. Obaja podľa dokumentov tiež poskytovali informácie o historikovi Jozefovi Jablonickom a spisovateľke Hane Ponickej. Vereš okrem toho údajne donášal aj na emigrantov zo západného Nemecka.
Obaja však aktívnu spoluprácu s ŠtB odmietli. Marenčin ČTK povedal, že ľudia z ŠtB ho síce predvolávali na výsluchy, no zadania od nich nedostával. "Pokiaľ sa ma pýtali na veci, o ktorých som vedel, a pritom som bol presvedčený, že tým nikomu neuškodím, no tak som povedal áno, stretol som sa s tým a tým," poznamenal Marenčin. Dodal, že Mikloška vôbec nepoznal a s Čarnogurským nemal žiadne kontakty.
Vereš okrem toho trval na tom, že bol skutočne prenasledovanou osobou a nie agentom. "Keby som pracoval ako agent, tak by som nebol prenasledovaný a sledovaná osoba a dvadsať rokov nezamestnaný," povedal ČTK.
Záznamy o agentoch boli v dokumentoch vygumované a prepísané. Predstavitelia ÚPN nevedeli uviesť, kto dokumenty falšoval. Nevylúčili však, že pre to podajú trestné oznámenie.
Viacerí politici či umelci, ktorých mená sa objavili medzi spolupracovníkmi ŠtB, v minulosti namietali, že dokumenty bývalej komunistickej tajnej služby môžu byť nedôveryhodné.
Zástupcovia ÚPN však dnes zdôraznili, že falšovanie v spisoch ŠtB bolo v týchto prípadoch v prospech agentov, nie naopak. Nestretli sa teda s prípadom, že ŠtB niekoho evidovala ako falošného spolupracovníka. "Registračné protokoly aj napriek týmto zisteniam zostávajú hodnoverným zdrojom informácií," povedal Petranský s tým, že údaje možno overovať vo viacerých iných dokumentoch.
