Marek Maďarič
BRATISLAVA - Minister kultúry Marek Maďarič dnes spochybnil, že slovenské úrady po druhej svetovej vojne deportovali príslušníkov maďarskej menšiny do Maďarska pre ich národnosť.
Maďarič, ktorý je tiež podpredsedom vládneho Smeru-sociálnej demokracie, to povedal v Slovenskom rozhlase. Dostupné historické práce však uvádzajú, že k takzvanému "divokému odsunu" Maďarov dochádzalo, a to najmä v roku 1945.
"Ja hovorím, že nebol ani jeden Maďar vysťahovaný alebo presídlený do Maďarska preto, že bol Maďar," vyhlásil Maďarič v relácii Sobotné dialógy. Podľa neho sa vtedajšie presuny slovenských Maďarov do Maďarska uskutočnili iba na základe medzištátnej dohody o výmene obyvateľstva a vysťahovaní boli iba zradcovia a kolaboranti.
Proti ministrovým slovám, ktoré zazneli v čase zvýšenej nervozity v slovensko-maďarských vzťahoch, sa už počas rozhlasovej debaty ohradil predseda opozičnej Strany maďarskej koalície (SMK) Pál Csáky. Okrem toho práve dnes si predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová uctila pamiatku maďarských rodín vysťahovaných po vojne z bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice. Sziliová ani Csáky však nechceli na akcii hovoriť s médiami.
Podľa historikov boli krátko po skončení frontových bojov zo slovenského územia rýchlo vysťahovaní nielen Maďari, ktorí tam prisťahovali po pričlenení juhoslovenských regiónov k Maďarsku na jeseň 1938. "Živelné vyháňanie Maďarov ako akt národnej pomsty a počiatok ich hromadného odsunu sa uskutočňoval s vedomím vlády a politických činiteľov," napísal český historik Karel Kaplan v knihe Pravda o Čekoslovensku 1945-1948.
Návrh československej vlády na organizované vysťahovanie zhruba pol milióna Maďarov po vzoru odsunu Nemcov narazil po vojne na nesúhlas západných mocností. ČSR sa však podarilo presadiť vzájomnú výmenu niekoľkých desiatok tisíc maďarských a slovenských rodín. Okrem toho množstvo Maďarov z juhu Slovenska muselo nastúpiť na nútené práce do českého pohraničia.
Spory o pohľad na citlivé etapy spoločnej histórie v minulých týždňoch rozdelili slovenských a maďarských politikov. V Budapešti vyvolala nesúhlas deklarácia slovenského parlamentu o nemennosti povojnových dokumentov, nazývaných tiež Benešove dekréty, ktoré maďarskú menšinu na niekoľko rokov zbavili občianskych a majetkových práv. Rozruch v Maďarsku vyvolali tiež protimaďarské a hanlivé výroky predsedu vládnej Slovenskej národnej strany (SNS) Jána Slotu.
V uplynulom týždni zasa vláda premiéra Roberta Fica ostro protestovala proti kritickým vyjadreniam maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma voči deklarácii slovenského parlamentu o nedotknuteľnosti dekrétov počas jeho súkromnej návštevy juhoslovenského Komárna.
"Ja hovorím, že nebol ani jeden Maďar vysťahovaný alebo presídlený do Maďarska preto, že bol Maďar," vyhlásil Maďarič v relácii Sobotné dialógy. Podľa neho sa vtedajšie presuny slovenských Maďarov do Maďarska uskutočnili iba na základe medzištátnej dohody o výmene obyvateľstva a vysťahovaní boli iba zradcovia a kolaboranti.
Proti ministrovým slovám, ktoré zazneli v čase zvýšenej nervozity v slovensko-maďarských vzťahoch, sa už počas rozhlasovej debaty ohradil predseda opozičnej Strany maďarskej koalície (SMK) Pál Csáky. Okrem toho práve dnes si predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová uctila pamiatku maďarských rodín vysťahovaných po vojne z bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice. Sziliová ani Csáky však nechceli na akcii hovoriť s médiami.
Podľa historikov boli krátko po skončení frontových bojov zo slovenského územia rýchlo vysťahovaní nielen Maďari, ktorí tam prisťahovali po pričlenení juhoslovenských regiónov k Maďarsku na jeseň 1938. "Živelné vyháňanie Maďarov ako akt národnej pomsty a počiatok ich hromadného odsunu sa uskutočňoval s vedomím vlády a politických činiteľov," napísal český historik Karel Kaplan v knihe Pravda o Čekoslovensku 1945-1948.
Návrh československej vlády na organizované vysťahovanie zhruba pol milióna Maďarov po vzoru odsunu Nemcov narazil po vojne na nesúhlas západných mocností. ČSR sa však podarilo presadiť vzájomnú výmenu niekoľkých desiatok tisíc maďarských a slovenských rodín. Okrem toho množstvo Maďarov z juhu Slovenska muselo nastúpiť na nútené práce do českého pohraničia.
Spory o pohľad na citlivé etapy spoločnej histórie v minulých týždňoch rozdelili slovenských a maďarských politikov. V Budapešti vyvolala nesúhlas deklarácia slovenského parlamentu o nemennosti povojnových dokumentov, nazývaných tiež Benešove dekréty, ktoré maďarskú menšinu na niekoľko rokov zbavili občianskych a majetkových práv. Rozruch v Maďarsku vyvolali tiež protimaďarské a hanlivé výroky predsedu vládnej Slovenskej národnej strany (SNS) Jána Slotu.
V uplynulom týždni zasa vláda premiéra Roberta Fica ostro protestovala proti kritickým vyjadreniam maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma voči deklarácii slovenského parlamentu o nedotknuteľnosti dekrétov počas jeho súkromnej návštevy juhoslovenského Komárna.
