SNS navrhla prideliť Hlinkovi titul "Otec národa".
BRATISLAVA - Na Slovensku pribúdajú hlasy proti zákonu o zásluhách bývalého katolíckeho politika Andreja Hlinku o národ a Slovenskú republiku. Dnes sa proti návrhu vládnej Slovenskej národnej strany (SNS), ktorú parlament v septembri posunul do druhého čítania, ozval aj Ústredný zväz židovských náboženských obcí. Nesúhlas so zákonom už predtým vyjadrili niektorí intelektuáli a zástupcovia evanjelickej cirkvi.
"Židovská komunita v SR vníma Andreja Hlinku predovšetkým ako meno, ktorého použitie je symbolom slovenského fašizmu z rokov 1939-45. V tejto súvislosti odmietame akékoľvek pokusy o jeho glorifikáciu," uviedol Ústredný zväz židovských náboženských obcí v tlačovej správe, ktorú ČTK obdržala.
Hlinka podľa zväzu odmietal demokratické princípy prvej Československej republiky a s obdivom sa vyjadroval o politikoch ako Adolf Hitler a Benito Mussolini. Slovenský štát síce vznikol až po Hlinkovej smrti, polovojenské jednotky Hlinkové gardy, ktoré okrem iného prenasledovali slovenských Židov, si však podľa zväzu oprávnene zvolili do názvu jeho meno.
Zákon, v ktorom SNS navrhla prideliť Hlinkovi titul "Otec národa", parlament schválil v prvom čítaní 18. septembra. Okrem koaličných poslancov predlohu podporili aj opoziční kresťanskí demokrati (KDH), ktorí predtým neuspeli s vlastným návrhom zákona. Pred druhým čítaním sa však začali z vládneho Smeru-sociálnej demokracie ozývať hlasy, že v súčasnej podobe by zákon nemusel dostať od strany premiéra Roberta Fica plnú podporu.
Katolícky kňaz Hlinka bol spoluzakladateľom Slovenskej ľudovej strany, v medzivojnovom období bol poslancom československého parlamentu a vedúcim predstaviteľom slovenského autonomistického hnutia. Zomrel 16. augusta 1938, teda ešte pred vyhlásením autonómie Slovenska a vznikom Slovenského štátu, ktorý spolupracoval s nacistickým Nemeckom. Patril k najvýznamnejším slovenským politikom.
Meno Hlinku sa začalo v posledných týždňoch častejšie skloňovať aj pred blížiacim sa stým výročím černovskej tragédie (27. októbra 1907). Uhorskí žandári vtedy zabili niekoľko ľudí z Hlinkovej rodnej dediny, v ktorej mu zakázali pôsobiť ako farárovi.
Hlinka podľa zväzu odmietal demokratické princípy prvej Československej republiky a s obdivom sa vyjadroval o politikoch ako Adolf Hitler a Benito Mussolini. Slovenský štát síce vznikol až po Hlinkovej smrti, polovojenské jednotky Hlinkové gardy, ktoré okrem iného prenasledovali slovenských Židov, si však podľa zväzu oprávnene zvolili do názvu jeho meno.
Zákon, v ktorom SNS navrhla prideliť Hlinkovi titul "Otec národa", parlament schválil v prvom čítaní 18. septembra. Okrem koaličných poslancov predlohu podporili aj opoziční kresťanskí demokrati (KDH), ktorí predtým neuspeli s vlastným návrhom zákona. Pred druhým čítaním sa však začali z vládneho Smeru-sociálnej demokracie ozývať hlasy, že v súčasnej podobe by zákon nemusel dostať od strany premiéra Roberta Fica plnú podporu.
Katolícky kňaz Hlinka bol spoluzakladateľom Slovenskej ľudovej strany, v medzivojnovom období bol poslancom československého parlamentu a vedúcim predstaviteľom slovenského autonomistického hnutia. Zomrel 16. augusta 1938, teda ešte pred vyhlásením autonómie Slovenska a vznikom Slovenského štátu, ktorý spolupracoval s nacistickým Nemeckom. Patril k najvýznamnejším slovenským politikom.
Meno Hlinku sa začalo v posledných týždňoch častejšie skloňovať aj pred blížiacim sa stým výročím černovskej tragédie (27. októbra 1907). Uhorskí žandári vtedy zabili niekoľko ľudí z Hlinkovej rodnej dediny, v ktorej mu zakázali pôsobiť ako farárovi.
